Nezvyčajnú cestu časom podnikol malý kostolík v poli pri obci Kopčany v priebehu 20. storočia. Dlhý čas bol považovaný za málo zaujímavú barokovú stavbu a od šesťdesiatych rokov za kaplnku z čias gotiky. Všetko sa však zmenilo na prelome tisícročia.
Hoci podrobnejšie výskumy v deväťdesiatych rokoch posunuli datovanie už do 12. storočia, keď u nás vládol románsky sloh, blízkosť veľkomoravských Mikulčíc naznačovala ešte starší pôvod. Ten sa napokon preukázal archeologickým výskumom v roku 2004, keď tu boli odkryté hroby datované práve do 9. storočia, resp. prvej polovice 10. storočia. Vznik stavby v tomto časovom rozpätí potvrdili aj analýzy dreva nájdeného v murive.
Kostolík postavili na nevysokej piesočnej dune v širšom areáli mikulčického hradiska, k jeho hlavnej východnej bráne je orientované jeho západné priečelie. Stavba patrí k starobylému typu kostolov a tvorí ho pozdĺžna loď a malá kvadratická svätyňa. Archeológovia navyše pred západným priečelím našli zvyšky murovanej predsiene so zahĺbeným objektom. Podľa odborníkov mohlo ísť o priestor pre katechumenov s krstnou nádržou alebo hrobku.
Stavba prežila aj zánik centra Veľkej Moravy a okolo polovice 13. storočia sa dočkala prvých výraznejších úprav. Na severnej strane malé polkruhovo zakončené okná zamurovali a na južnej ich zmenili do podoby úzkych ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy. V druhej polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom. V 17. storočí prešiel kostolík barokovou úpravou. V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo neho, veriacim však naďalej slúžil aspoň ako kaplnka.
V roku 1994 začal výskum s cieľom zmapovať stavebný vývoj kostolíka a súčasne sa rozbehol aj archeologický prieskum okolia stavby. Až na základe prvých výsledkov výskumu bola stavba v roku 1995 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Počas následnej obnovy boli odkryté pôvodné okná na severnej a západnej strane lode i východnej stene apsidy. Rekonštruované boli tiež ranogotické okná na južnej strane lode a apsidy. Reštaurované boli aj zvyšky nástenných malieb. Koncom roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova fasád, ktorá priniesla veľkú zmenu vzhľadu kaplnky. Tá totiž bola po približne dvadsiatich rokoch opäť omietnutá.
Česká republika a Slovenská republika sa snažia už od roku 2006 o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy – hradiska pri Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Návrh predkladatelia viackrát stiahli na dopracovanie a stále sa na ňom pracuje. Od roku 2009 je kaplnka navrhnutá na zoznam značky Európske dedičstvo spolu s ďalšou veľkomoravskou stavbou v Kostoľanoch pod Tribečom.
Strom roka 2018
Pri kostolíku stojí lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), ktorá má vek 235 rokov a v roku 2018 zvíťazila v ankete Strom roka na Slovensku (v ankete európsky strom roka sa následne umiestnila na 8. mieste). Obvod jej kmeňa dosahuje 210 centimetrov a má výšku 20 metrov. Lipa a kostolík tvoria spolu nádhernú krajinnú dvojičku a sú doslova symbolom Pomoravia.
text: Štefan Podolinský, foto: Tomáš Hulík (1), Štefan Podolinský (2) a Balázs Szarka (1)
