Z jeho malieb i fotografií popri evidentnom cite a zmysle pre krásu vyžaruje aj úprimná snaha zaznamenať to, čo je pominuteľné. Slovensko si tak obľúbil, že tu zostal a prežil v ňom väčšiu časť svojho života.
Narodil sa 20. apríla 1895 v Prahe, odkiaľ ako mladý pedagóg koncom dvadsiatych rokov minulého storočia prišiel na Slovensko s úlohou posilniť slovenské školstvo. Usadil sa s manželkou a dvomi synmi v Banskej Bystrici, kde nastúpil na miesto učiteľa výtvarnej výchovy a rysovania na Gymnázium Andreja Sládkoviča. Súčasne zastával miesto pedagogického riaditeľa v internáte, ktorý bol súčasťou gymnázia, a v rokoch 1945 – 1950 pôsobil vo funkcii zastupujúceho riaditeľa tohto gymnázia. Súčasne určitý čas externe prednášal aj na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.
Popri svojej profesii pedagóga sa aktívne podieľal na kultúrnom a spoločenskom živote Banskej Bystrice. Bol členom kuratória Mestskej hudobnej školy, členom výboru Československého Červeného kríža i výboru pobočky Matice slovenskej v Banskej Bystrici.
Svoje záľuby, medzi ktoré patrili najmä turistika, maľovanie a fotografovanie, vedel vhodne navzájom skĺbiť. Výsledkom boli obrazy a početné fotografické súbory prírodných krás, urbanistických celkov i jednotlivých historických stavieb. Veľkú časť z nich zasvätil milovanej Banskej Bystrici, v ktorej zostal až do roku 1970, keď sa po smrti manželky presťahoval k svojmu synovi do Prahy. V Prahe 15. mája 1974 aj zomrel, pochovaný je na Vinohradskom cintoríne.
Krákora svoj talent pre umelecké vnímanie tvarov a zaujímavú kompozíciu obrazu uplatňoval popri maľbe rovnako aj vo svojej fotografickej tvorbe. Ako člen banskobystrického fotoamatérskeho krúžku sa venoval jeho organizácii i prezentácii na fotografických výstavách a súťažiach. Ako organizovaný turista a znalec mesta i širšieho okolia Banskej Bystrice sa autorsky podieľal na publikácii Sprievodca po Banskej Bystrici a Horehroní (1928) a štyrmi desiatkami fotografií prispel aj do vlastivednej štúdie Ladislava Kvietoka Zemepis Horehronia, ktorá vyšla v roku 1943. Jeho snímky boli aj súčasťou podkladov pre Pamätník národného oslobodenia v Prahe alebo pripravovaný Pamätník SNP v Banskej Bystrici. Prispieval do rôznych ilustrovaných časopisov. Na stránkach časopisu Krásy Slovenska sa predstavil niekoľkými desiatkami fotografií v rokoch 1928 – 1942. Popri panorámach Malej a Veľkej Fatry, Nízkych i Vysokých Tatier prezentoval na nich aj krásu slovenských historických miest, hradov, zámkov či malebnosť podhorských dedín a osád. Pozornosť venoval aj turistickým chatám a útulniam.
Významnú časť fotografickej tvorby Jana Krákoru vlastní Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, ktoré mu spolu s maliarom Andrejom Stollmannom vyhradilo osobitnú výstavnú miestnosť vo svojej najnovšej stálej expozícii v priestoroch Thurzovho domu. Múzeum ochotne prispelo podkladmi zo svojho zbierkového fondu aj k tomuto medailónu.
foto: Jan Krákora a archív Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici
