Silvestra a prvé dni nového roku sme sa rozhodli stráviť s našimi priateľmi v rodičovskom byte v Heľpe. Už geografická poloha vyzývala na výlety a my sme sa rozhodli voľný čas naplno využiť.
Začali sme silvestrovským výstupom na hrebeň Nízkych Tatier do útulne Andrejcová. Na Nový rok sme verili predpovedi počasia a vyšli sme za nádherného slnka na Kráľovu hoľu. No ďalšie ráno už bolo pochmúrne a my sme hľadali, kam by sme sa posledný deň nášho novoročného voľna vydali. Telo si pýtalo oddych a ani predpoveď počasia nebola optimistická. Zvíťazil autovýlet. Urobili sme si základný plán a na záver dňa sme boli sami prekvapení, čo všetko sa dá na malom kúsku Horehronia zažiť. Rozhodli sme sa začať od „konca“ nášho plánu a postupne sa cestou naspäť domov zastavovať na zaujímavých miestach.
„Koniec” bol v tomto prípade prameň Hrona
Hron vyviera pod sedlom Besník, hneď pod cestou spájajúcou Horehronie so Spišom. Parkovať sa dá priamo nad prameňom na malom parkovisku. Prameň Hrona je pekne upravený aj s posedením a informačnými tabuľami. Jednoduchá dostupnosť ho predurčila na hojnú návštevnosť. Aj v čase našej návštevy sa tam vystriedalo niekoľko skupín. Nepriaznivé počasie riešili podobne ako my. Informačné tabule nám poskytli ďalšie námety na zastavenie. O súkromnom múzeu zvoncov sme vedeli, ale Múzeum miniatúr bolo pre nás nové. Ukladáme telefónne čísla z informačnej tabule a pokračujeme v našom pôvodnom pláne.
Chmarošský viadukt, Telgártska slučka a Telgártsky viadukt
Kúsok nad Telgártom sa nachádza významná technická pamiatka Chmarošský viadukt. S ním súvisia aj ďalšie technické pamiatky v Telgárte – Telgártska slučka a Telgártsky viadukt. Auto parkujeme vedľa cesty pod kaviarňou Depo café. Tá neskôr splnila prianie našej kamarátky, ktorá si ráno želala kávu v dizajnovej kaviarni. Najprv sa ale venujeme technickej pamiatke Chmarošský viadukt. Ide o tehlový železničný most, tvorený deviatimi oblúkmi. Je dlhý 113,6 a vysoký 18 metrov. My sme mali šťastie aj na vláčik, ktorý práve po ňom išiel. Po jeho prehliadke prišiel čas na kávu. Kaviareň Depo café má časť prerobenú z vagóna a k nemu je z druhej strany prístavba s letnou terasou. Vo vnútri je príjemné posedenie a spestrením je malý vláčik, ktorý jazdí dookola nad hlavami hostí. Občerstvení pokračujeme za ďalšími zaujímavosťami. Auto nechávame stále zaparkované pod kaviarňou a ideme sa peši pozrieť na Telgártsky viadukt a jeden z vchodov do Tunela Kornela Stodolu – časť Telgártskej slučky. Vidieť ich zo železničnej stanice Telgárt neďaleko od kaviarne. Sú súčasťou železničnej trate, ktorá v týchto miestach prekonáva veľké stúpanie. Tento technický problém vyriešila unikátna špirálová slučka dlhá 2,3 km, ktorá prekonáva prevýšenie 31 metrov. V slučke sa nachádza Tunel Kornela Stodolu, umiestnený čiastočne v oblúku s polomerom 400 metrov a v stúpaní 12,5 ‰. Po prehliadke opäť sadáme do auta a pokračujeme v našej ceste ďalej.
Meandre Hrona a Chamkova stodola
Len po pár kilometroch zastavujeme pri chránenom území Meandre Hrona. Je to prírodná rezervácia na hornom toku Hrona, ktorý tu vytvoril sústavu riečnych zákrut. Popri ceste sú miesta, kde sa dá bezpečne zaparkovať auto a ísť sa prejsť až k meandrom. Bol to trochu smutný pohľad. Neďaleko nad miestom našej zastávky je obývaná časť a meandre – riečne zákruty – boli plné odpadu. Dalo sa dobre vidieť, ktorá časť je prítok a ktorý tok je Hron. Prítok bol čistý a Hron veľmi, veľmi špinavý.
Sklamanie vystriedala radosť na ďalšej zastávke len o kúsok ďalej. Auto parkujeme vedľa Chamkovej stodoly. Táto historická drevenička sa stala symbolom Horehronia. Vo vnútri sa nachádza aj krátky opis jej histórie a rekonštrukcie, ktorá sa uskutočnila aj s pomocou peňažnej zbierky niekoľko rokov dozadu. Žiaľ, počasie nám neumožnilo urobiť si klasickú fotku s Kráľovou hoľou v pozadí, lebo tá bola skrytá v oblakoch.
Múzeum zvoncov a spiežovcov v Šumiaci
Ak sa rozhodnete navštíviť súkromné múzeum zvoncov, musíte sa najprv telefonicky ohlásiť. Hneď ako sme sadli u Chamkovej stodoly do auta, voláme. Majiteľ, pán Gigac, je, žiaľ, chorý, ale bude sa nám venovať jeho manželka. Neváhame a odbočujeme z hlavnej cesty do Šumiaca. Viac ako 2 000 zvoncov rozmanitých tvarov, veľkostí a zvukov, plecháče aj spiežovce pre hospodárske zvieratá, drevené, hlinené aj sklenené si našli miesto v rodnej dreveničke pani Gigacovej. Porozprávali sme sa, poprezerali a pokračovali sme v spoznávaní ďalších zaujímavostí Horehronia.
Vaľkovňa — Nová Maša
Nie sme na tejto ceste prvýkrát a vždy nás zaujala zrúcanina stavby vysokej pece vo Vaľkovni, časti Nová Maša. Dnes bol ten správny čas na podrobnejšiu prehliadku. Auto parkujeme hneď vedľa stavby. Z informácií na internete sme sa dozvedeli, že vo Vaľkovni a jej štyroch častiach budovali kovopriemysel Coburgovci. V čase modernizovania, v štyridsiatych rokoch 19. storočia vybudovali v Novej Maši plamennú pec na zlievanie valcov. Na mieste stoja polozrúcané múry a celkom pekne zachovaná vysoká pec. A nás už teraz čaká posledná zastávka.
Múzeum miniatúr tradičnej ľudovej architektúry v Pohorelej
Druhé súkromné múzeum na našej ceste. Tiež je potrebné sa vopred ohlásiť telefonicky, našťastie, sme to urobili ešte pred návštevou vysokej pece. Vedeli sme, že máme dosť času na prehliadku, kým sa nám pán Gavura bude môcť venovať. Všetko do seba pekne zapadalo. Prichádzame na dohodnutý čas do Pohorelej. Víta nás príjemný majiteľ a vedie nás do malej dreveničky na dvore svojho domu. V miestnosti dreveničky sú umiestnené jeho vlastnoručne vyrobené miniatúry – modely dreveníc, ľudových predmetov, ukážky hospodárskych prác, konský aj volský záprah, kostol, betlehem. Pán Gavura zanietene hovorí o minulosti, o tom, ako sa žilo, a aj o svojej rezbárskej práci. Čas príjemne plynul a my sme sa po hodine zaujímavého rozhovoru pobrali domov.
To bol posledný bod nášho výletu. Z Pohorelej je už len kúsok do rodičovského bytu v Heľpe. Nadšenie zo zážitkov z celého dňa nás všetkých ešte dlho sprevádzalo.
foto: Milada Renčová
