Osade Stráže, patriacej dnes pod obec Krakovany, prislúcha v našich dejinách významné miesto. Vďačí za to objavu germánskych kniežacích hrobov s bohatou výbavou v podobe strieborných nádob, šperkov i skla rímskeho pôvodu. Menej známy je fakt, že tu môžeme nájsť Kostol sv. Gála, jeden z mála príkladov gotických chrámov v Trnavskom kraji, ktoré si zachovali veľkú časť svojej stredovekej podoby aj po vlne barokových prestavieb.
Stráže majú dávnu históriu, siaha až k počiatkom uhorského kráľovstva. V listinách sa spomínajú už v roku 1113 ako villa Spectaculi. Vtedy stáli na hranici majetkov zoborského kláštora benediktínov. Názov obce svedčí o tom, že pôvodne tu sídlili strážcovia významnej obchodnej cesty Považím a jej odbočky na Senicu. Výskum v posledných rokoch pomohol odkryť viaceré nejasnosti z dejín chrámu, ktorého obnova stále nie je ukončená.
Kostol začali stavať už koncom 13. storočia. Stavba chrámu bola prerušená v čase, keď obvodové múry dosahovali výšku 40 až 100 cm. Dôvodom bola podľa všetkého mocenská expanzia Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý sa začiatkom 14. storočia zmocnil viacerých majetkov vrátane Stráží. Kostol bol dokončený zrejme v priebehu druhej tretiny 14. storočia, kedy už obec vlastnili Tomáš Rufus, resp. jeho syn Peter z bočnej vetvy rodu Péčiovcov.
Erby ich rodu sa zachovali na svorníkoch gotických klenieb presbytéria a svätyne. Vznikla tak jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom, západnou predstavanou vežou a sakristiou pripojenou netradične z južnej strany. Vežu v roku 1726 zvýšili do súčasnej podoby. Loď je od prvej polovice 17. storočia zaklenutá renesančnou klenbou.
Kostolík je prístupný cez dva gotické portály, zakončené lomeným oblúkom. Do sakristie sa vchádza cez neskorogotický sedlový portál. Z ďalších stredovekých architektonických detailov sa zachovali gotické okná presbytéria s kružbou, vo svätyni zasa sedílie a kamenné pastofórium, neskoršie osekané. Archeologický výskum odkryl aj hrob ženy, ktorú jej stredovekí súčasníci považovali za vampíra a krátko po pohrebe jej telo zmrzačili, aby im nemohla škodiť.
V rokoch 2003 až 2004 sa podarilo vďaka dotácii z Ministerstva kultúry SR začať reštaurátorský prieskum ako prvú fázu obnovy objektu. Pre nedostatok financií však práce neboli dokončené a v kostolíku sa odvtedy nekonajú bohoslužby. Výskum obnovili až v roku 2010, pričom jeho súčasťou boli aj archeologické vykopávky, ktoré okrem iného odkryli na severnej strane základy pristavanej kostnice. Za uplynulé roky sa podarilo vymeniť na kostole strešnú krytinu.•
text a foto: Štefan Podolinský
