Výstavu pod názvom Trianon. Zrod novej hranice pripravilo Slovenské národné múzeum na Bratislavskom hrade ešte k storočnici tejto významnej historickej udalosti. Podpísanie mierovej zmluvy na zámku Veľký Trianon vo francúzskom Versailles 4. júna 1920 znamenalo aj zásadné zmeny na mape Európy. V dôsledku pandémie ju však prví návštevníci uvideli až na jar tohto roku. Výstavu o novom usporiadaní strednej Európy, o zmenách na jej politickej i etnickej mape autorsky pripravili kurátori Historického múzea SNM Martin Besedič, Dominika Čechová, Juraj Hrica a Lenka Lubušká.
Autori sa rozhodli koncipovať výstavu nielen ako pripomienku výročia podpísania Trianonskej zmluvy, ktorá je súčasťou versaillského mierového systému, ale najmä ako príspevok k zdokumentovaniu zložitého procesu rozpadu historického Uhorska, k začleňovaniu Slovenska do nového československého štátu a k otázke formovania novej štátnej identity. Zložitosť tohto procesu výstava zdôrazňuje aj predstavením osobností predprevratového slovenského politického a kultúrneho života, ktoré sa s ideou československého štátu nestotožnili a vnímali ju ako popretie historického práva svätoštefanskej koruny. Na druhej strane sú na výstave fotografiami, pohľadnicami, letákmi, archívnymi prameňmi i trojrozmernými predmetmi prezentované aj pomery Maďarov, ktorí sa po uplatnení Trianonskej zmluvy väčšinou nedobrovoľne ocitli v nových štátnych útvaroch – Československu, Rumunsku, Juhoslávii, pričom mnohí z nich odmietali ich legitimitu.
Úvodná časť výstavy približuje návštevníkom udalosti spojené so zánikom stáročnej rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom spoločného štátu Čechov a Slovákov na sklonku októbra 1918. Na základe sprievodných textov a bohatého obrazového, numizmatického a archívneho materiálu približuje ďalšia časť výstavy proces postupného administratívneho, ale aj hospodárskeho začleňovania územia Slovenska pod autoritu československého štátu – a to najmä prostredníctvom Československej dočasnej vlády na Slovensku so sídlom v Skalici a neskôr Úradu ministra s plnou mocou pre správu Slovenska so sídlom v Žiline, následne od februára 1919 sídliacej v Bratislave.
Samotný akt vyhlásenia Československej republiky ešte nezaručoval jej faktickú existenciu. Bolo potrebné i vojensky ovládnuť územie Slovenska, ktoré bolo ešte v polovici novembra 1918 takmer celé obsadené maďarskou Červenou armádou. Obsahovým jadrom výstavy je dokumentácia priebehu vojenských operácií a diplomatického zápasu o južnú hranicu medzi Československom a Maďarskom na pozadí prebiehajúcej mierovej konferencie v Paríži. Komplikovaný zrod novej hranice približuje prezentácia vzácneho kartografického materiálu z fondov Slovenského národného archívu, s ktorým pracovala československá delegácia na parížskej mierovej konferencii od januára 1919.
Definitívna hranica medzi Československom a Maďarskom bola stanovená mierovou konferenciou 12. júna 1919. Po viacerých diplomatických prieťahoch a rokovaniach sa maďarská vláda v máji 1920 rozhodla zmluvu podpísať, k čomu prišlo až 4. júna 1920. Osobitný tematický okruh výstavy je venovaný otázke prouhorskej iredenty a odporu voči začleňovaniu Slovenska do Československej republiky. Odstredivé tendencie voči ČSR sa prejavovali najmä v činnosti prouhorsky orientovaných politikov na východnom Slovensku, ktoré bolo etnicky najpestrejšie a kde bol vplyv slovenského národného hnutia najslabší.
Záverečná časť výstavy zasahuje aj do náročnej problematiky kontinuity historickej pamäti, jej pretvárania v podmienkach budovania ideológie nového štátu. To sa prejavilo premenovávaním verejných priestranstiev, vydávaním nových učebníc dejepisu či hľadaním odkazov na údajné česko-slovenské tradície, najmä oživením úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi, posilnením úcty k sv. Václavovi na Slovensku, ktorá mala eliminovať u nás v tom čase ešte hlboko zakorenenú úctu k sv. Štefanovi kráľovi. Symbolickým skoncovaním s uhorským dedičstvom malo byť aj odstránenie mileniálnych pomníkov na Devíne a v Nitre na Zobore, ako aj likvidácia súsošia kráľovnej Márie Terézie v Bratislave, čo na výstave dokumentujú aj autentické dobové fotografie.
Výstava na 2. poschodí paláca Bratislavského hradu potrvá do konca januára 2022.
foto: Fotoarchív SNM-Historické múzeum, Peter Barta
Tento článok bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Článok reprezentuje výlučne názor autora a fond nezodpovedá za jeho obsah.
