Bol stred augusta roku 1996 a otec ma zobral na Kriváň. Vtedy ako dieťa som nevedel úplne doceniť, kam ideme, a už vôbec nie dôležitosť dátumu, kedy sme sa tam vybrali. Veci nepomohlo ani hnusné upršané počasie, vietor a zima. Napriek tomu bola účasť prekvapivo veľká. Boli to totiž roky, kedy sa na Národný výstup na Kriváň vybralo niekoľkonásobne viac ľudí ako vo všednú sobotu.
Po absolvovaní mnohých ďalších ročníkov Národného výstupu na Kriváň ako dospievajúci mladík som hlavou aj srdcom prijal dôležitosť symboliky výročia prvého výstupu štúrovcov na náš posvätný štít. Postupne som si zistil, kto je organizátor, prečo sa národný výstup každoročne organizuje a že ani tie výstupové odznaky a propagačné materiály nerastú na stromoch. Už som si uvedomoval, že ide o organizované turistické podujatie. A ešte neskôr sa zrazu „rozleteli dvere“ – keď som sa dozvedel, že také podujatie u nás nie je jediné, dokonca nie sú ich ani desiatky, ale po celom Slovensku sú ich stovky. Klubové, regionálne, celonárodné. Spoznal som celú mozaiku organizovaného turistického života na Slovensku. Mnohé z týchto podujatí sú už „dôchodcovia“, prekročili päťdesiatku či šesťdesiatku, niektoré existujú ešte viac rokov a sám Národný výstup na Kriváň oslávil už 180 rokov! Rozšírenosťou a návštevnosťou sa z nich stala súčasť modernej kultúry a tradície Slovenska.
Česi svoje koncoročné podujatie poňali klasickejšie. Organizačne sa teda oveľa viac podobalo na naše celonárodné zrazy, ktoré pripravujeme na Slovensku. Účastníci sa registrovali prezenčne v klasickej budove, kde sa motali desiatky organizátorov z klubov a regiónu. Miestnosť bola plná propagačných materiálov o turistických zaujímavostiach v okolí Krásnej Lipy a Národného parku České Švajčiarsko. Podujatie trvalo od štvrtka do nedele a pre účastníkov bolo nachystaných niekoľko perfektne naplánovaných trás rôznej obťažnosti vrátane autobusových poznávacích výletov. Nechýbalo klasické otvorenie a ukončenie podujatia s príhovormi a kultúrnym programom s pomerne vysokou účasťou.
Ako je to ale v zahraničí? Organizovaná turistika na území Slovenska v roku 2023 oslávila 150 rokov a túto históriu sme písali spoločne, spočiatku s Maďarmi a neskôr s Čechmi. Ako generálny sekretár a v súčasnosti predseda Klubu slovenských turistov som už mal možnosť a česť navštíviť turistické podujatia u našich južných aj západných susedov. Musím povedať, že ich organizujú podobne ako my – profesionálne, kvalitne a predovšetkým s veľkým turistickým srdcom, citom a evidentným vzťahom k turistike. Raz darmo, tí praví turisti sme zrejme všade rovnakí ϑ. Tie najväčšie podujatia, ktoré som u susedov absolvoval, boli Deň modrej turistiky v Maďarsku a Za posledním puchýřem v Čechách.
Maďari vtesnali svoje hlavné podujatie do jedného dňa, no poňali ho mimoriadne technologicky sofistikovane. Svoj národný modrý okruh rozdelili na 147 úsekov, na ktoré sa im turisti dopredu nahlásili. Na každom úseku bola poverená jedna osoba, ktorá „vyfasovala“ GPS tracker a za ten jeden deň takto spoločne na digitálnej mape vyfarbili celú trasu. Dovedna sa na podujatí v roku 2024 zúčastnilo zhruba 4 000 ľudí. Čiže organizačne a technologicky to bolo skutočne profesionálne. Podujatie usporiadali centrálne a, samozrejme, aj rozpočet na podujatie bol niekoľkonásobne vyšší, ako sme zvyknutí u nás.
U nás na Slovensku máme podujatia podobné práve „Puchýřu“ a máme ich hneď niekoľko. Popri zimnom a letnom zraze majú podobný formát aj Stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska, Stretnutie priaznivcov KST či hoci už menšie, no stále niekoľkodňové zrazy VHT, cyklozraz či zraz mladých vodných turistov. A toto je niečo, čo nám veľmi otvorene závidia nielen v Maďarsku, ale aj v Čechách. Turistika na Slovensku je totiž opäť na vzostupe, a to aj tá organizovaná. Stále dokážeme zaplniť hlavné podujatia tak zaujímavým programom, ako aj zvedavými účastníkmi. Dokážeme zmobilizovať šikovných a odhodlaných dobrovoľníkov ako organizátorov špičkových podujatí, a to je presne to, čo by sme si mali vážiť, na čom môžeme a chceme stavať i v budúcnosti.
Jedna generácia organizátorov odchádza, a tak apelujem na mladšie ročníky, aby sme dobré tradície neopúšťali. Verím, že aj v nasledujúcich rokoch sa nájdu kolektívy ochotné pripravovať turistické zrazy, pozývať turistických kolegov a priateľov z celého Slovenska do svojho kraja, odovzdávať si štafetu, ktorej symbol sa dostal aj na obálku nášho tohoročného celoslovenského kalendára.
A naši zahraniční priatelia a partneri – tí tiež sú a budú na našich podujatiach vždy srdečne vítaní, aby sa zabavili, inšpirovali a domov si odniesli okrem zážitkov aj nové kontakty a cenné skúsenosti.
Peter Švec, predseda KST
foto: archív KST
