V predošlej časti pešej trasy sme naše putovanie začali v Pohronskom Inovci. Pokračovali sme celým hrebeňom Malej Fatry cez Oravu do Tatier. Z Tatier sme sa dostali cez Levočské vrchy, Ľubovniansku vrchovinu až do Slovenského krasu. V druhej časti prejdeme cez juh Slovenska až do Pohronského Inovca na začiatok našej trasy.
Krasovými planinami k štátnej hranici
Vstupujem do Slovenského krasu a kráčam jemne zvlnenou Zádielskou a Silickou planinou. Trasu mi spestrujú početné krasové útvary a najmä nádherná Zádielska tiesňava. Z obce Silica klesám k rieke Slaná a hneď strmo stúpam na výrazne ohraničenú Plešiveckú planinu. Tu ma poteší najmä Gerlašská skala, z ktorej vidieť aj jej známejšieho menovca Gerlachovský štít. Keďže som na juhu takmer pri maďarskej hranici, tak výhľad je v podstate krížom cez celé Slovensko.
Opúšťam Slovenský kras a stúpam na vrch Repisko v Revúckej vrchovine. Značenie je tu slabšie a chodník je často zarastený vysokou trávou. Prejdem cez malebné obce Kobeliarovo a Brdárka. Tá druhá menovaná je známa kvôli stovkám čerešní v jej okolí. Vstupujem do Stolických vrchov a hneď prechádzam cez obrovské rúbane zarastené najmä malinami. Na najvyšší vrch Stolica sa musím doslova prebiť. Z vrcholu sú len obmedzené výhľady na blízke Nízke Tatry.
Nasledujúcich niekoľko kilometrov kráčam po červenej značke Rudnej magistrály. Vstupujem do Národného parku Muránska planina.
Zatavím sa na hrade Muráň, odkiaľ je pekný výhľad na planinu a obec Muráň. Tu sa začína Cesta Márie Széchy, ktorá ma bude teraz viesť na juh. Klesám teda do Muráňa a hneď stúpam na vrch Tŕstie. Z neho už viac-menej klesám až po Rimavskú Sobotu. Cestou ma veľmi zaujme maličká osada Polom s príjemnou dedinskou atmosférou. Prejdem cez Rimavskú Sobotu a za obcou Hodejov vstupujem do Cerovej vrchoviny. Pekným dubovým lesom prejdem na vrch Steblová skala, z ktorej je nádherný výhľad na kopce Ragáč a Zaboda. Pri pohľade na ich husto zalesnené svahy má človek pocit, akoby bol niekde v amazonskej džungli, a nie na juhu Slovenska. Lesom pokračujem na sopečný vrch Ragáč. Z jeho vrcholu sú pekné výhľady na obec Hajnáčka a okolie. Zaujímavosťou sú aj zachované sopečné prieduchy, cez ktoré v minulosti unikali plyny. Cez vrch Pohanský hrad prejdem do Šiatorskej Bukoviny a odtiaľ stúpam na najvyšší vrch Cerovej vrchoviny Karanč. Na jeho vrchole stojí oceľová rozhľadňa s pohľadom na celé pohorie. Cez vrchol zároveň prechádza štátna hranica s Maďarskom.
Z Cerovej vrchoviny do Pohronského Inovca
Najbližších pár kilometrov opäť kopírujem líniu štátnej hranice. Cestou sa zastavím na Lipovianskej rozhľadni s výhľadmi na okolie obce Lipovany. Keďže tu nie je most cez Ipeľ, musím na krátko vojsť do Maďarska a na Slovensko sa vraciam po železničnom moste. Kráčam po takmer nevyužívanej trati až do Veľkého Krtíša. Vchádzam do Krupinskej planiny. Cez vrch Babka sa prehupnem do susedného mestečka Modrý Kameň. Obzriem si rovnomenný hrad a po modrej značke pokračujem na známy Španí Laz. Postupne mi mizne značka, a tak len voľne krajinou zídem do údolia riečky Litava. Údolie má veľmi zachovanú prírodu a riečka tu prirodzene meandruje. Preto musím prekonať niekoľko menších brodov, kým sa dostanem k hradu Čabraď. Nenechám si ujsť návštevu tohto hradu ukrytého v lese. Je to jeden z mála hradov, ktorý pri sebe nemá žiadnu obec a ani z neho nevidieť žiadne ľudské sídla.
Cestou do Hontianskych Nemiec musím prebrodiť ešte riečku Krupinica, keďže je na nej mostov ako šafranu. Pomaly vstupujem do Štiavnických vrchov, ktoré sú posledným pohorím na mojej trase. Hneď na úvod navštívim malebnú vinársku osadu Mladá Hora. Dlhou dolinou popri Belujskom potoku potom stúpam na majestátne Sitno. Vrch, ktorý je opradený mnohými legendami a zároveň je kolískou turistiky na Slovensku. Výhľady z jeho vrcholu sú nádherné na všetky strany. Popri Veľkom Richnavskom jazere mierim do obce Uhliská. Cestou ma však chytí silná búrka a na rozlúčku ma poriadne zleje.
Stočím sa na juh a cez vrchy Veľký Veterník a Agraš prichádzam na zalesnený Priesil. Je to posledný výrazný kopec na tejto trase. Z neho už len tiahlo klesám k nepatrným zvyškom Breznického hradu. Ostáva mi už len zostúpiť do údolia a po moste prekonať rieku Hron. Čochvíľa som späť v Pohronskom Inovci a aj doma, kde som pred tridsaťjeden dňami začínal okruh Slovenskom.
foto: Pavel Forgáč
