Drnava je hneď prvá obec v doline Čremošná, ktorá je trošku zaznávaná. Z Košíc sa do nej dostaneme autom len naokolo cez horský priechod Soroška. Drnava je však zaujímavá obec. Túru začíname asi päťsto metrov severne od obce na náučnom chodníku Poklady Drnavy.
Tých päťsto metrov sa dá prejsť pešo alebo autom po spevnenej ceste lesom k bývalej štôlni s názvom Dénes alebo Dionýz. Štôlňa je uzavretá, avšak pred ňou sa nachádza tabuľa náučného chodníka. Hneď vedľa je jazierko a krytý altánok, skutočne krásne miesto. Teším sa, že si v ňom niečo uvaríme na konci túry. Jej cieľom budú dva prírodné útvary, ktoré sa nazývajú Čertove hrady. Trúfam si povedať, že ide o jedny z najkrajších verejne dostupných prírodných scenérií v Košickom kraji. Napriek tomu sú Čertove hrady málo známe.
Hrebeň a vrch Čertov hrad
S partiou – kamarátkami Helenkou a Monikou a sučkou Emou – parkujem pri štôlni Dionýz. Pridáva sa k nám parťák Matej, ktorý prichádza zo Slovenského raja. Je zimné obdobie, ale je pomerne teplo, ani veľmi nesneží a sneh tu takmer nie je. Okolo jazierka ideme do lesa, kde stúpame úzkym žľabom do svahu pod prvým Čertovým hradom. Prechádzame na širokú cestu, po nej trochu traverzujeme k úpätiu hrebeňa. Tam sa začína stúpanie na Čertov hrad, ktorý predstavuje hrebeň rozoklaný množstvom skalných balvanov. Celá táto oblasť je posiata sivými balvanmi rôznych veľkostí a tvarov, miestami husto obrastených machmi a lišajníkmi. Machy sa objavili na Zemi pred viac ako 350 miliónmi rokov. Sú to malé rastliny, merajú len niekoľko centimetrov alebo sa plazia tesne pri zemi či po inom povrchu. Machy nemajú skutočné stonky alebo listy. Ich korene slúžia iba na prichytenie, neprivádzajú rastline z pôdy živiny ani vodu, tieto životne dôležité látky absorbuje celý povrch rastliny. Machy netvoria kvety ani semená, namiesto nich majú na vrcholoch malé tobolky s výtrusmi. Machu sa najlepšie darí na vlhkých, zatienených miestach v oblasti miernej klímy. V lesoch tvoria často husté plochy, ktoré dokonale prekrývajú hnijúce konáre a pôdu.
Stúpanie po balvanoch bizarných tvarov je výživné. Rozhodne neodporúčam klesanie po rovnakej trase. Táto scenéria je vhodná na fotenie z každého uhla a robíme tu veľa snímok. V závere Čertovho hradu sa nám ponúkajú nádherné výhľady na vrchol Pipitka vo Volovských vrchoch.
Monika s Matejom sa tu trochu zdržujú fotením a ja s Helenkou napredujem vyššie cez riedky les plný štíhlych priamych dubov. Tu sa objavujú prvé väčšie plochy snehu. Z tejto časti lesa vychádzame na širokú lesnú cestu s dreveným altánkom pripomínajúcim zastávku MHD. Dobieha nás Monika s Matejom, ale opäť im utekáme a uvidíme sa až v cieli.
Našou ďalšou zastávkou je hrebeň dlhý asi tri kilometre. Na začiatku hrebeňa prudšie stúpame na vrch Lipovec (847 m). Aj na tomto hrebeni sú skaly, resp. skupiny skál pokryté machom. Rozhodne nemôžem povedať, že by išlo o niečo také čarovné ako Čertov hrad. Už som zrejme otupený z toľkých skál. Ani výhľady na hrebeni nie sú. Postupne sa dostávame k najvyššiemu bodu túry – Čipkovmu vrchu (966 m) a symbolicky vystúpime na skalu na jeho vrchole. Ďalej pokračujeme po hrebeni, klesaním sa stáčame na východ, aby sme zišli na lesný chodník, kde sa otočíme úplne smerom k štartu. Dosiahli sme tak polovicu túry. V podstate sa vraciame po východnom svahu hrebeňa Čipkovho vrchu. Nenachádza sa tu nič zaujímavé, len pomerne dosť snehu a zvyšky po ulovených srnách. Keď míňame svah na úrovni vrchu Lipovec, prichádzame ku križovatke. Prechádzame na odbočku vľavo a asi po dvesto metroch sa dostávame k druhému Čertovmu hradu.
Vyhliadka Čertov hrad
Čert, resp. diabol symbolizuje zlé sily pekla. Čert opúšťa peklo, aby získal duše hriešnikov. Väčšinou sa ich snaží získať formou úpisu. Ponúkne človeku na určitý čas nejaké služby alebo výhody, ale ten mu musí vlastnou krvou upísať dušu. Až určený čas vyprší, čert príde za človekom a odnesie jeho dušu do pekla. Tam odnáša duše aj hriešnych ľudí, kde budú na veky trýznené. Čert je schopný lietať a premiestňovať sa z miesta na miesto.
Ani pri tomto Čertovom hrade nás, našťastie, čerti nečakajú. Ani sa tu neženia, keďže nechumelí. Poďme sa však pozrieť na nádheru pred nami. Prichádzame na svah pokrytý obrovskými balvanmi. Na samom vrchole sa nachádza tá najväčšia skala. Svah má po stranách nerovnomernú dĺžku. Na našej západnej strane je oveľa kratší než na východnej strane. Z východu sa o vrcholovú skalu opiera ďalšia, ktorá pripomína ženskú postavu. Celý skalnatý svah je jedinečné dielo, skôr by som povedal, že anjelské, a nie čertovské. Skúšame vyjsť až k vrcholovej skale. Musíme kráčať po obrovských balvanoch, medzi ktorými sú hlboké pukliny. Pohyb je miestami trochu nebezpečný. Až na vrchol nedosiahneme, vyžadovalo by to lezenie. Tento Čertov hrad je jedinečný prírodný útvar v celom Košickom kraji.
Vraciame sa po chodníku, ktorý klesá dole do doliny Lepkavého potoka. Cez dolinu vedie spevnená cesta, po ktorej popri zurčiacom potoku prechádzame záverečné dva kilometre do cieľa, kde nás už čaká posedenie v altánku. Vyťahujem turistický varič a varím všetkým čokoládu z prášku ochutenú šľahačkou. Nakoniec prichádza aj Monika s Matejom, takže sme všetci. Ženy vyťahujú koláče a nám k šťastiu už nič nechýba. Keďže rád šoférujem, tak mi cesta späť nevadí, ani to, že sa už stmieva.
Obec Drnava
Obec sa nachádza na začiatku doliny Čremošná na odbočke z hlavnej cesty Košice – Rožňava pod horským priechodom Soroška. V minulosti bola Drnava banícka obec, kde sa spracovávalo železo. Rudné ložiská v jej okolí patrili panstvu hradu Krásna Hôrka a boli vo vlastníctve rodu Andrášiovcov. Obec je známa aj tým, že sa tu vyrobili oká na známy Reťazový most v Budapešti. Železiarstvo zohralo v dejinách obce významnú úlohu. V roku 1730 boli v Drnave dve pece v správe Andrášiovcov. V rokoch 1804 – 1805 boli v obci štyri pece a štyri hámre. Andrášiovci dali v roku 1825 postaviť v Drnave železiareň, a tak napomohli k väčšiemu rozmachu ťažby v tejto lokalite. Dnes ostala zo železiarne už len pamiatka. Zachoval sa ešte barokovo-klasicistický kaštieľ Andrášiovcov z konca 18. storočia, ktorý sa rekonštruuje a je v súkromných rukách.
Štôlňa Dionýz sa nachádza v lese tesne nad v Drnavou. Jej žila bola najvýznamnejšou a tiež najväčšou v tejto oblasti. Mala dĺžku 1 200 metrov a maximálnu mocnosť 12 metrov. Hlavným rudným minerálom tu bol siderit. Ten v dutinách vytvára zaujímavé kryštály v spoločnosti kremeňa. Činnosť v štôlni bola ukončená v roku 1974. Dodnes je zachovaný pekne zrekonštruovaný vstup do bane.
Valentínsky výstup na Čertov hrad
Približne dva mesiace po našej túre nás pozýva obec Krásnohorské Podhradie na XI. ročník Valentínskeho výstupu pod Čipkov vrch. V podstate ide o výstup na vyhliadku Čertov hrad. Pozvanie prijíma niekoľko košických klubov a kamarátov. Dopravu si volíme autom alebo autobusom. Zraz je pred kultúrnym domom, odkiaľ vyrážame do zahmlenej prírody. Už na začiatku máme výhľady na hrad Krásna Hôrka. Vchádzame do lesa, ideme prevažne po pohodlných cestách, ale príroda je tu trošku monotónna. Rastie tu prevažne dubový les so sivým nádychom. Naším prvým zastavením je známa „zastávka MHD”, kde dostávame čaj a žrebuje sa aj tombola. Pre mňa je to vždy vzrušujúce. Síce nič nevyhrávam, ale premýšľam, ako si jeden z výhercov odnesie domov svoju nošu dreva. Zo zastávky to je už len čo by kameňom dohodil na vyhliadku Čertov hrad.
Keďže väčšina turistov Čertov hrad nepozná, nadchýnajú sa ako deti. Skúšajú liezť na všetky skaly, nehľadiac na nebezpečie. Tí najšikovnejší vylezú aj na vrcholový kameň. Na svoje si prichádzajú aj nadšenci amatérskeho fotografovania, nakoľko sa tu dá fotiť „architektúra” – výrezy zo scény s veľkými balvanmi, turistami sediacich na skalách, prípadne s hrebeňom Pipitky s Volovskými vrchmi v pozadí.
Späť do obce by sme sa mali vrátiť po rovnakej trase, čo ma neteší. Preto navrhujem turistom z nášho klubu ísť sa pozrieť na hrebeň Čertov hrad. Lesom schádzame k prvým skalám a vyhliadkam druhého Čertovho hradu. Pri solitérnych brezách a boroviciach pekne vidíme na Pipitku a NPR Drieňovec. Skúšame po hrebeni klesať dole, ale je to strmina, ešte aj dosť zarastená, takže to vzdávame. Už skôr som upozorňoval, že po tomto strmom hrebeni je vhodné ísť len zdola nahor. Preto schádzame svahom dole na lesnú zvážnicu. Priame pokračovanie do Krásnohorského Podhradia nám hatí plot rozľahlej zvernice. Našťastie nás dobieha miestny znalec a lektor Norbert Mogyorósi. S Norom sa poznáme už dlhšie a som rád, že nás vedie správne do obce. Väčšina turistov zvolila rovnakú trasu späť, takže nás už čaká v kultúrnom dome pri guláši.
Verejná akcia sa vydarila, naši turisti boli veľmi spokojní. Skaly Čertových hradov sú obdivuhodné. Ak však máte auto, odporúčam návštevu oboch Čertových hradov so začiatkom túry pri štôlni Dionýz nad Drnavou.
Séria túr pod názvom Okrajom Slovenského krasu sa týmto končí. Navštívili sme Jelení vrch, Medzevskú pahorkatinu, vrch Pipitka vo Volovských vrchov, krasový vrchol Žľab a Čertove hrady nad Drnavou. Každá z týchto túr má iný charakter a na svoje si prídu turisti rôznej výkonnosti. Ich spoločným menovateľom je, že veľa turistov na nich nestretneme. Môžeme si tak užiť výlety v krásnej prírode v komornej spoločnosti blízkych či neznámych turistov. Dúfam, že sa mi podarí vymyslieť ďalšiu netradičnú sériu túr zameranú na krasové oblasti Slovenska.
foto: Radoslav Medzihradský
