Špeciálny typ travertínu, ktorý patrí medzi ónyxové ‰mramory”, už roky plní svoju veľkolepú dekoračnú misiu. Názov je odvodený od charakteristického zlatistého odtieňa zvýrazneného po vyleštení horniny. V zahraničí by sme ho našli pod názvom ‰onyx d or”. Vďaka mimoriadne estetickému vzhľadu je levický zlatý ónyx európskym unikátom a najoriginálnejším dekoračným kameňom Slovenska. Príspevok ponúka jeho stručný príbeh od vzniku až po dekoratívne využitie.
Vznik horniny
Ónyxový travertín vznikol vyzrážaním CaCO3 z termálnych minerálnych prameňov Levickej žriedlovej línie na styku Štiavnických vrchov a Ipeľskej pahorkatiny, geomorfologickej jednotky Podunajskej nížiny. Tvorí ju systém tektonických zlomov severozápadného-juhovýchodného smeru, ktoré obmedzujú a rozčleňujú vyvýšenú kryhu medzi Levicami a Santovkou. Geologickú stavbu hraste tvoria siliciklastické usadené horniny z konca prvohôr a triasové wetersteinské a gutensteinské vápence patriace príkrovovej jednotke hronikum. Na povrch vystupujú v podobe „ostrovov“ medzi sedimentmi mladších treťohôr a štvrtohôr. Práve ony sa stali zdrojom minerálneho obohatenia prameňov. Okrem travertínovej kopy Vápnik (v minulosti Šiklóš, 274 m) a neďalekého kameňolomu, v ktorom sa zlatý ónyx ťažil, sú súčasťou žriedlovej línie aj ďalšie travertínové útvary v Dudinciach, Slatine, Santovke, Kalinčiakove a inde. Vekovo sa viažu na obdobie najmladších treťohôr a štvrtohory.
Vzhľad a využitie horniny
Levický zlatý ónyx je unikátny farebnou škálou a vrstevnatou textúrou. Jeho farba prechádza od skoro čírych a mliečnobielych typov cez medovožlté a zlatisté k svetlo-až tmavohnedým. Farebné odtiene súvisia s množstvom hydroxidov železa rozptýlených v podobe jemných vločiek v kryštáloch kalcitu. Zlatistý efekt je výsledkom reflexie dopadajúceho svetla. Jednotlivé vrstvičky tvoria niekoľko centimetrov dlhé lúčovité kryštáliky kalcitu. Priebeh vrstvičiek má premenlivú hrúbku, často je kľukatý, pripomínajúci morské vlny, čo zvyšuje jeho dekoratívnu hodnotu. Tmavšie variety sú viac prúžkované, tmavé prúžky sa striedajú so svetlejšími. Textúra mliečnobielych variet pripomína obláčiky. Kompaktná hornina nemá viditeľné dutiny a póry, čo sa tiež premieta do jej unikátnej dekoratívnej kresby. Priehľadnosť a fascinujúca farba predurčili zlatý ónyx nielen na využitie v podobe vonkajších obkladov, ale aj na obloženia interiérových stĺpov, schodov, pultov bánk, hotelov, krbových prvkov, kostolných oltárov, ale aj na okenné výplne. Ľahká opracovateľnosť a leštiteľnosť sa využila v prospech výroby rozmanitých úžitkových predmetov, napr. písacích a šachových súprav, stojanov na lampy a hodiny, ťažidiel, váz, misiek, pohárových súprav a sakrálnych predmetov.
Hornina sa intenzívne ťažila v 20. storočí v tzv. Hornom ónyxovom kameňolome, asi dva kilometre juhovýchodne od Levíc. Ťažbu realizoval Slovenský priemysel kameňa v Leviciach, ktorý neskôr skrachoval. Ročne sa tu vyťažilo cca 100 m3. Najkvalitnejší kameň sa vyskytoval v podobe hrubých lavíc v spodnejších častiach travertínovej kopy. Starý kameňolom postupne zarastá náletovou vegetáciou. Spoločnosť Zlatý ónyx Levice, ktorá vznikla v roku 1992, v súčasnosti po dlhšej prestávke obnovuje ťažbu. Aktuálny dobývací priestor sa nachádza na lokalite Pod Vápnikom. Spoločnosť stále vyrába dekoračné predmety a rozličné interiérové a exteriérové doplnky nielen zo zlatého ónyxu, ale aj z ryolitu. Prekrásne sú z neho tiež menšie sochárske diela a bižutérne šperky.
Potešenie z kameňa
Nevšedný vizuálny zážitok poskytuje levický zlatý ónyx v budove Slovenskej sporiteľne na Kamennom námestí v Bratislave. Okrem nádherného ónyxového schodiska, jeho bezprostredného okolia a časti pultov pre klientov, vynikajú medovožlté okenné výplne vo vestibule a na začiatku schodov. Interiérové využitie našiel v minulosti tento efektný kameň v starej budove Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí, kde jeho rôzne variety tvoria časť obkladu schodiska, priestoru pred aulou aj v samotnej aule.
Unikátnu ónyxovú výzdobu má prevádzková hala s klasickými prepážkami, prístupové schodisko a priestor okolo vchodu do budovy Pošty 1 na Námestí hrdinov v Leviciach, ktorá v roku 2022 oslávila 70 rokov. Girlandy žltkastej, belavej, oranžovej, jemnučko hnedej a tmavo hnedej horniny vytvárajú dojem, že obklad je zo vzácneho cudzokrajného dreva. Boj proti nahradeniu obkladu zo zlatého ónyxu drevotrieskou našťastie skončil víťazstvom kameňa a zaradením budovy medzi pamiatkovo chránené objekty.
Oltár v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v obci Starý Tekov je tiež z tohto dekoračného kameňa. Náhrobný kameň z levického zlatého ónyxu pri hrobe významného pedagóga Vladimíra Plicku a jeho rodiny na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave dáva jedinečnú možnosť vidieť kameň zo zadnej strany pomníka aj v neopracovanej podobe. Mimoriadne zaujímavá aplikácia zlatého ónyxu sa nachádza v jedinom slovenskom orloji v obci Stará Bystrica na Kysuciach. Priehľadné, v noci podsvietené ónyxové platničky sú vložené do malých kruhových otvorov v spodnej časti ryolitovej drapérie, vytesanej v tvare opony. Jej autormi sú akademickí sochári manželia Loviškovci. Nádherný kus zlatého ónyxu z Levíc je v depozite Prírodovedného múzea SNM v Bratislave.
Iné ónyxové kamene
Takmer identické horniny pochádzajú z Maroka a Iránu. Šesť metrov dlhá stena z ónyxového mramoru sa nachádza v interiéri Vily Tugendhat v Brne, ktorá je kultúrnym dedičstvom UNESCO. Medovožltá hornina s bielou kresbou pochádza z pohoria Atlas v Maroku. Je priesvitná a niektoré jej časti žiaria po osvetlení zapadajúcim slnkom na červeno. Vilu postavili rokoch 1929 a 1930 podľa návrhu nemeckého architekta Ludwiga Miese van der Rohe pre Grétu a Fritza Tugendhat.
Zelený ónyx z Iránu použili ako obklad v interiéri výškovej budovy VÚB na Mlynských nivách v Bratislave. Niektoré ónyxové mramory majú inú farbu a textúru, napr. mexický je sfarbený do čierna, pakistanský je sivozelený. Levický zlatý ónyx má v porovnaní s ostatnými ónyxovými mramormi nesporne najkrajšiu kresbu.
Možno sa len stotožniť so slovami sochára Petra Bartu, ktorý vo svojich dielach odhaľuje poéziu levického zlatého ónyxu: „Podľa mňa je to najkrajší dekoračný kameň Slovenska. V interiéri pôsobí ako šperk, hlavne keď cez kameň prechádza svetlo. Je to nádherná hra svetla, socha zrazu ožije, iluminuje.“
foto: Mária Bizubová (2), Simona Vítková (2) a Jozef Tóth (1)
