V rozhovore s autorom knihy Stretnutia s medveďom Ivanom Kňazem sa ponoríme do jeho fascinujúceho sveta plného dobrodružstiev v slovenskej prírode. Dozviete sa, ako sa zrodila jeho láska k zvieratám, čo ho priviedlo k záujmu o medvede, a aké boli jeho nezabudnuteľné stretnutia s touto majestátnou šelmou. Spoločne nazrieme do tajomstiev ich správania a získame cenné rady, ako sa správať pri stretnutí s medveďom v prírode.
Ako sa zrodila Vaša láska ku zvieratám?
Celý život sa túlam po našej prírode. Spočiatku, ako chlapec, som z domu utekal za vtákmi, i keď som vedel, že otec ma potom zbije. Neurobil som robotu, ktorú mi prikázal. Mali sme gazdovstvo, to bol náš chlebík, a roboty bolo vyše hlavy.
Pokračovalo to aj v dospelosti?
Veru áno a dokonca sa to podstatne zintenzívnilo. Postupne, ako roky ubiehali, býval som viac a viac dní a týždňov v našich lesoch, horách, na lúkach a poliach. Spával som v poľovníckych chatách, na posedoch, v aute, alebo len tak, pod stromom, aby som bol v kontakte s pozorovaným živočíchom deň aj noc.
Ako prebiehali vaše výlety za zvieratami?
Svoje pozorovania živočíchov som fotografoval, podrobne opisoval a potom svoje postrehy doplnil hodnovernými poznatkami iných etológov. Ak som čitateľovi dokázal odovzdať nové poznatky zo správania zvierat, dokázal som to len vďaka dobrodružnému a tuláckemu spôsobu života, ale aj vďaka manželke, trom deťom a teraz už aj šiestim vnúčatám, že mi moje potulky tolerovali a že mi predovšetkým prinášajú radosť do života.
A čo Vy a medvede?
Ani neviem, prečo ma zaujali medvede. Veď od detstva som miloval hlavne vtáčiky, ktoré poletovali po našom dvore, nad našimi poľami a v okolitých lesoch mojej rodnej obce Hradište. Pozoroval som aj veľké dravé vtáky, ako lovia menšie operence a cicavce, hady aj jašterice. Začal som sa zaujímať o plazy a obojživelníky a postupne ma zaujala lesná zver. V našom chotári boli jelene, daniele, srnčia aj diviačia zver, prišli aj muflóny, mali sme brlohy jazvecov a líšok, ba aj psíkov medvedíkovitých. Áno, to všetko sa vyskytovalo v mojej blízkosti – okrem medveďov. Je pravdou, že v slovenských horách ich nebolo toľko ako za posledné roky a tak môj záujem o ich život postupne narastal.
Aké bolo Vaše prvé stretnutie s medveďom?
Prvýkrát ma medveď naháňal v Malej Fatre neďaleko Slovenského Pravna, bolo to roku 1980. Medvedie mláďa sa chcelo so mnou hrať, utekalo za mnou, ale medvedica, hnaná materinským pudom, išla ho zúrivo brániť. Veľmi ma prekvapilo, že medveď môže byť taký útočný, len čo zazrie človeka. Vtedy som na medvede zanevrel, ale postupne som sa o ne začal čoraz viac zaujímať. Dozvedel som sa, že to vôbec nie je tak, že medveď hneď útočí na človeka. Medveď je rovnako plachá zver ako jeleň či srnec alebo diviak. Niektoré jedince sú také plaché, že len čo zacítia človeka aj na veľmi veľkú vzdialenosť, hoci ho vôbec nevidia, snažia sa mu vyhnúť. To neurobí ani srnec, ani jeleň, ani iná zver.
Medveď má najdokonalejší čuch zo všetkých zvierat. Plachosť je prirodzená každému divo žijúcemu zvieraťu v našej prírode. Ak mu však vytvoríme podmienky, napríklad mu dáme jeho obľúbenú potravu na dostupné miesto, neodradí ho, ani keď zacíti nepríjemný pach človeka. Tak sa medveď ľahko stane menej plachým, potom sebavedomým a keď vidí, že človek mu už neublíži, stane sa hrdinom.
Čo máme robiť pri stretnutí s medveďom?
Neexistuje jednoznačná rada, ako sa správať v lese, aby vás medveď nenapadol. Môžeme vychádzať len z prípadov a príbehov, keď medveď napadol človeka. Buď ho vyrušil pri spánku, alebo natrafil na medvedicu s mláďatami. Niektorí majú odvahu pozorovať medveďa, majú k nemu dôveru, ale medveď ich prekvapí.
Medveď je zvedavý tvor. V noci je viac nebezpečný, cíti sa silnejší, vplýva naňho mesačná energia. Pri napadnutí využíva svoju silnú prvotnú energiu, ktorá po pár sekundách oslabne. Prípady, keď medveď zaútočil na človeka, sú spojené len s ojedinelými jedincami v našej divej prírode. Zapamätajme si, že medveď útočí na človeka, keď sa cíti ohrozený, zo strachu o svoj život alebo život svojho mláďaťa.
A Vaše slovo na záver?
Nebojme sa chodiť do prírody, kráčajme voľne, pokojne, radšej viacerí spolu, všímajme si okolie, prostredie, mladým zatúlaným zvieratám sa nevenujme, nelákajme ich maškrtami, hlavne nenechávajme na chodníkoch a cestách ani omrvinky potravy. Zvieratá, aj medvede, žijú v súlade s nami, každý druh osobitým spôsobom života.
Zhováral sa: Daniel Kollár
