Ûchvatná geomorfológia a kvetena Chočských vrchov oddávna lákala milovníkov prírody. Hlavne do Kvačianskej a Prosieckej doliny, ale aj na masív Veľkého Choča. Krátko po vzniku Československa tu bola vybudovaná turistická útulňa.
V decembri 1923 bola na schôdzi dolnokubínskeho odboru KČST predostretá idea výstavby útulne na Choči. Hneď v apríli nasledujúceho roka sa členovia odboru vybrali pohľadať vyhovujúce miesto na jej stavbu tak, aby bola čo najbližšie k vrcholu, v závetrí, aby bol v jej blízkosti vodný prameň a dostatok dreva. Už o dva mesiace sa na Zadnej Poľane, z ktorej bol pekný výhľad na majestáty Veľký Choč, začalo s výstavbou za výdatnej pomoci vojska 1. horského pluku. Polovicu potrebného dreva daroval urbariát z Jasenovej, druhú polovicu poskytol za primeranú cenu (4 Kč za strom) urbariát z Valaskej Dubovej. Finančne na stavbu prispeli Hviezdoslavova beseda, Športový klub v Dolnom Kubíne a pražské ústredie KČST.
Vďaka veľkému nasadeniu bola útulňa počas leta postavená. Pri stavbe pomáhalo niekedy od 300 do 500 osôb, vojaci vynášali tehly a drevo, cement, vápno a šindle dopravovali na somároch. Počas slávnostného otvorenia 28. septembra 1924 bolo nevľúdne počasie, no napriek tomu sa na ňom zúčastnilo asi 170 natešených turistov z Dolného Kubína, Ružomberka, Oravského Podzámku a okolitých obcí, nechýbali ani delegáti z Liptovského Mikuláša, Žiliny a Bratislavy. Útulňa bola pomenovaná po miestnom rodákovi, významnom literátovi P. O. Hviezdoslavovi, kľúče od nej prevzal predseda odboru KČST v Dolnom Kubíne.
Na ubytovanie slúžili dve miestnosti s 12 lôžkami (cena za lôžko bola 5 Kč na noc), v prípade núdze tu vedelo prespať až 30 turistov. Útulňa bývala otvorená od júna do augusta, počas ostatných mesiacov boli kľúče uložené u baču na blízkom salaši. V prvých rokoch počas sezóny hospodárili v útulni českí vysokoškolskí študenti, potom ich vystriedali oravskí gymnazisti. Hoci aj v predvojnových rokoch útulňu viackrát poškodili vandali, slúžila svojmu účelu až do decembra 1944, keď ju vypálilo nemecké protipartizánske komando vlasovcov. Snahy o povojnovú opravu neboli dostatočne dôrazné a hoci ešte v roku 1958 Krásy Slovenska volali po jej obnovení, nestalo sa tak.
V súčasnosti majú pod Veľkým Chočom turisti k dispozícii na núdzové prespanie upravenú bývalú pastiersku kolibu, ktorá stojí vyššie ako pôvodná útulňa, na Strednej Poľane, kde sa stretajú turistické chodníky z Valaskej Dubovej, Vyšného Kubína a Likavky. Pojme šesť až desať osôb, základné informácie a pokyny pre nocľažníkov sú na tabuli nad vstupom do koliby.
K „nedožitej storočnici“ Hviezdoslavovej útulne usporiadal Klub slovenských turistov Orava 29. septembra 2024 spomienkové stretnutie pri zvyškoch jej základov na Zadnej Poľane. Tak ako pred sto rokmi opäť bolo nepriaznivé, hmlisté počasie s mrholením a opäť sa tu v priebehu dopoludňajších a poludňajších hodín stretlo približne 170 turistov. Spomienkové podujatie pripravili členovia KST Orava Michal Šulič a Miroslav Benko, ktorí účastníkov podujatia oboznámili s históriou útulne. Nálada bola tentoraz skôr pietna, no s myšlienkami na to, ako v týchto miestach vzkriesiť novú útulňu. Určite by ani v dnešných časoch nemala núdzu o vďačných užívateľov.
foto: archív
