V ostatnom čase ma inšpirovali na príjemné vychádzky v Bratislave a jej okolí dve podujatia. Prvým z nich bol víkend otvorených parkov a záhrad v Bratislave, počas ktorého návštevníkom novej bratislavskej mestskej štvrte Zuckermandel predstavili Náučný chodník Skalný nos. Druhým podujatím bolo Víno a levanduľa na Starej hore v Pezinku, v rámci ktorého bola otvorená geologická mini expozícia Kameň a víno.
Náučný chodník Skalný nos
Vedie príjemným prostredím na úpätí bratislavského Hradného vrchu. Začína sa na Žižkovej ulici skalným útvarom Skalný nos. Nenáročná trasa najskôr mierne stúpa po schodoch, pokračuje po betónovej terase a po pár desiatkach metrov sa vracia späť na Žižkovu ulicu. Na trase chodníka sú umiestnené panely s textami, ktoré informujú o prírodných, historických a archeologických osobitostiach Zuckermandla, ale aj Hradného vrchu. Zuckermandel predstavuje pre Bratislavu kultúrno-historicky aj prírodovedne cenné územie.
Svoje dejiny začal písať v 16. storočí, najväčší rozkvet zažil v 18. storočí, potom ako získal kráľovské privilégiá. Na jednej strane lemovaný monumentálnym Hradným vrchom, na druhej strane Dunajom tvoril charakteristický kolorit tejto časti mesta. Spolu s Vydricou bol súčasťou Podhradia. Jeho hlavnú komunikačnú líniu tvorila dodnes zachovaná Žižkova ulica. V roku 1851 sa Zuckermandel stal súčasťou samotnej Bratislavy, a to bol v podstate začiatok jeho úpadku. Počas výstavby električkovej trate, nábrežnej komunikácie, tunela a neskôr Mosta SNP boli mnohé budovy Zuckermandla odstránené. Z pôvodnej osady tak ostalo v 70. rokoch 20. storočia len niekoľko stavieb okolo Kostola Najsvätejšej Trojice.
Náučný chodník Skalný nos má šesť informačných panelov: 1. Pohľad do minulosti Zuckermandla, 2. Fauna hradného brala, 3. Flóra hradného brala, 4. Geomorfologické a geologické charakteristiky lokality hradného brala, 5. Skalný nos a jeho význam pre botaniku a 6. Archeologický prieskum Zuckermandla. Hneď na začiatku vychádzky sa môžeme oboznámiť s charakteristikou horninou tejto časti Malých Karpát. Skalný nos tvorí strednozrnný dvojsľudný granodiorit, čo je hornina podobná žule (nazýva sa aj bratislavská žula). Okrem kremeňa a živcov obsahuje tmavú sľudu biotit a svetlú sľudu muskovit.
Zaujímavosťou sú niekoľko centimetrov hrubé žily pegmatitu s väčšími zrnami jednotlivých minerálov, kremeňa, živcov a sľúd. Pegmatit vznikol stuhnutím zvyškov kyslejšej magmy v puklinách, bližšie k zemskému povrchu. Časté sú tu aj hniezda svetlej žuly, bohatej na muskovit. Horniny sú mladoprvohorného veku, vznikli asi pred 300 miliónmi rokov.
Skalný útvar a okolité svahy Hradného vrchu s južnou expozíciou majú osobitný botanický význam. Je to nielen regionálne biocentrum pre skalné a teplomilné spoločenstvá rastlín a živočíchov, ale aj miesto prvého opisu „Locus classicus“ skalničníka guľkovitého (Jovibarba globifera).
V súčasnosti ide aj o jeho poslednú lokalitu výskytu na území Bratislavy. Zaujímavé zakomponovanie prírodne cenného skalného útvaru do modernej mestskej štvrte Zuckermandel, okolitá vysadená špeciálna zmes bylín a tráv inšpirovaná druhovým zložením a sfarbením prírodných spoločenstiev Skalného nosa, ako aj vhodné penzum informácií sprostredkovaných náučným chodníkom ponúka mimoriadne príjemný krajinný priestor na krátku vychádzku.
Expozícia Kameň a víno v Pezinku
Mini geologická expozícia s názvom Kameň a víno sa nachádza pri vinohradníckom domčeku Celestín v lokalite Stará hora neďaleko Areálu zdravia Rozálka v Pezinku. Oficiálne bola otvorená 7. júla 2018 ako jedna z aktivít Geoparku Malé Karpaty, ktorý vzniká pod garanciou neziskovej organizácie Barbora v Pezinku. Stará hora je veľmi príjemné miesto, kde sa nachádzajú najstaršie vinohrady v pezinskom chotári. Už v 17. storočí tu boli vinohrady s nemeckými názvami Alterperg, Mitterberg, Wimperg a Neuberg. O Neubergu sa zachoval údaj z roku 1615, neskôr dostal chorvátske označenie Grefty.
Mini geologickú expozíciu tvorí jeden informačný panel. Jeho súčasťou je zjednodušená geologická mapka, ktorá ponúka obraz o horninách Pezinka a okolia, pri niektorých horninách je uvedený aj ich vek. Upravené vzorky dominantných hornín okolia Pezinka (žula bratislavského a modranského typu, fylit, kremenec, vápenec, amfibolit a gabro) nie celkom korešpondujú s údajmi uvedenými na geologickej mapke. Záujem návštevníkov o obsah informačného panelu by nesporne zvýšilo viac zaujímavostí o vzťahu kameňa a vína, prípadne aj údaje o vínach, ktoré sa tu pestujú, a prečo im daný typ pôdy a skalného podložia vyhovuje. Okrem informačného panelu je popri ceste šesť výtvarne zaujímavo stvárnených lavičiek, ktorých podklad tvoria v sieťach uložené ostrohranné kamene.
Návštevu expozície Kameň a víno možno spojiť s absolvovaním Vinohradníckeho náučného chodníka, prípadne jeho časti. Vinohradnícky náučný chodník existuje od roku 2006 a je dielom Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov v Pezinku. K zaujímavostiam určite patria vinohradnícke hájenky, vahadlové studne a kamenice (rúny). Tieto pásy kameňov vznikali vynášaním kamenia z viníc a vytvárali akési medze medzi jednotlivými vinohradmi. Niekedy boli do nich zapustené drevené alebo kamenné vinohradnícke búdy – hájenky, jednou stenou opreté o kamenicu.
Na náučnom chodníku sa možno dozvedieť aj to, že najpestovanejšou odrodou viniča v pezinskom chotári je rizling vlašský. Na Slovensku bol oficiálne zaregistrovaný v roku 1941. Má malý až stredný, hustý valcovitý strapec a bobule zelenožltej farby s hnedými škvrnami. Rizling vlašský dáva bohatú úrodu, dorába sa z neho vysoko kvalitné víno s vôňou po viničovom kvete.
Slnkom vyhriate svahy Starej hory na žulových zvetraninách s vinicami umocňujú zážitok z nového poznania a nesporne sú dobrým tipom na prechádzku v blízkosti Bratislavy. Okrem toho už niekoľko rokov môžete navštíviť v rámci podujatia Víno a levanduľa unikátnu botanickú záhradu, ktorú na terasách svojho vinohradu vybudoval Vladimír Píš. Sú tu pínie, olivovníky, cyprusy, figovníky, granátové jablká a levandule, ktorým vhodná mikroklíma, pripomínajúca stredomorskú, vyhovuje. Nezisková organizácia Barbora v Pezinku plánuje v blízkej budúcnosti inštalovať podobné informačné panely aj v ďalších malokarpatských obciach.
foto: Mária Bizubová a Jirko Vitalos (1)
