Posledné roky začínajú turisti objavovať zabudnuté kúty Gemera, medzi ktoré patrí aj banícka obec Sirk s osadou Železník, zasadené do hustých lesov Slovenského rudohoria. História oboch obcí je spojená s veľmi rozvinutým baníctvom, po ktorom dodnes zostali významné pamiatky. Ktoré sú tie najzaujímavejšie?
Gemerská obec Sirk sa nachádza v okrese Revúca v údolí riečky Východný Turiec. Osada Železník je, naopak, zasadená do príkrych svahov vrchu Železník (818 m). Časť osady dnes administratívne prináleží Sirku a druhá časť vzdialenejšiemu Turčoku. Osídlenie v tomto priestore vďačí baníctvu, prvá písomná zmienka o ťažbe rúd zo Železníka pochádza z roku 1570, avšak samotná obec sa spomína už v roku 1421 ako Chyrk.
Najvýraznejší rozvoj tunajšieho baníctva sa začal v 19. storočí a pokračoval až do druhej svetovej vojny. Začiatkom 80. rokov 19. storočia tu začala Rimamuránsko-šalgotarjánska železiarska účastinná spoločnosť s výstavbou banského závodu a razením nových banských diel. Bane v Železníku sa dostali do mohutného komplexu baní, ktorý sa rozprestieral od Železníka cez Sirk s Červeňanmi až po Rákoš. Po druhej svetovej vojne boli bane znárodnené a ich zánik prišiel v roku 1964, keď sa vyťažili zásoby železnej rudy. Po baníctve (a nielen po ňom) sa v Sirku a jeho okolí zachovalo množstvo pamiatok, spomedzi ktorých môžeme vybrať príznačných sedem divov sirského a železníckeho baníctva.
Div prvý – hrad Rákoš
Na zalesnenom kopci na pol ceste medzi vrchom Železník a obcou Rákoš nájdeme skromné ruiny gotického hradu zo 14. storočia. Hrad je pozoruhodne umiestnený do skalných zrázov s dômyselným využitím terénu. Na vrchole skál stoja ruiny paláca a pod ním sa črtajú pozostatky hospodárskych budov. Hrad vlastnili Bebekovci a mal za úlohu ochraňovať blízke železorudné bane v Železníku. Opevnené sídlo zaniklo už v 16. storočí, bolo zničené počas mocenských bojov po bitke pri Moháči. Dnes na hrad vedie zelená turistická značka z obce Rákoš. Treba spomenúť, že v obci sa nachádza aj unikátny románsky kostol so vzácnymi freskami.
Div druhý – husitský kostolík v Sirku
V centre obce Sirk dnes pútajú pozornosť zrúcaniny kamennej stavby dočasne prekrytej mohutnou drevenou konštrukciou, z ktorej trčí vysoká veža zrušeného husitského kostolíka. Vznik kostolíka sv. Anny sa datuje do obdobia, keď sa v okolí v polovici 15. storočia zdržiavali husiti. V roku 1596 už slúžil evanjelikom, no počas protireformácie im bol odobraný a mal slúžiť katolíkom. Namiesto toho však nevyužívaný chátral, až bol napokon roku 1847 odsvätený a po prestavbe slúžil ako správna budova banskej spoločnosti Rimavská koalícia. Neskôr slúžil na bývanie a dnes je po páde strechy v havarijnom stave. V blízkosti kostolíka sa nachádza novší evanjelický kostol.
Div tretí – vysoká pec v Červeňanoch
Neďaleko Sirku v osade Červeňany nájdeme zakonzervované ruiny starej železiarne s charakteristickou vysokou pecou. Železiareň postavila v rokoch 1870 – 1871 Hrlicko-tapolcsánska železiarska spoločnosť, aby v nej spracúvala železnú rudu a využívala miestne lesné bohatstvo. Ročne sa tu vyrobilo až 2 800 ton surového železa. Po rozpade spoločnosti v roku 1880 a tlaku silnej konkurencie sa červeňanská vysoká pec dostala do majetku Coburga a fungovala do roku 1903. Dnes sa po nej zachovala samotná pec a zvyšky prevádzkových budov.
Div štvrtý – banské lanovky
Len máločo charakterizuje železnícke baníctvo tak, ako nákladné lanovky. Sirk a Železník sa môžu pochváliť pozostatkami po štyroch unikátnych lanovkách, ktoré tu fungovali od roku 1884 až do roku 1964. Prvá z nich viedla od bane Ladislav v Železníku do železiarne v Likieri. Bola postavená v roku 1884 a mala dĺžku 13 km, neskôr bola skrátená a vychádzala zo Sirku. Druhá lanovka vznikla roku 1902 a viedla zo Železníka cez kopce až do železiarní v Tisovci. S dĺžkou vyše 15 km šlo o najdlhšiu lanovku v Československu. Tretia lanovka, ktorá vznikla v roku 1898, smerovala od Železníka do železiarne v Chyžnej Vode, mala dĺžku 6,3 km a unikátny systém pohonu, ktorý využíval gravitáciu. Každá z týchto troch lanoviek mala iného majiteľa a zabezpečovali všetok odvoz železnej rudy z miestnych baní do troch samostatných gemerských železiarní. Po znárodnení už bohužiaľ nevyhovovali moderným požiadavkám, boli zrušené a namiesto nich vznikla nová lanovka Sirk – Lubeník, ktorá mala dĺžku 8,3 km. So zrušením poslednej lanovky v roku 1964 vošiel tento zaujímavý a unikátny systém dopravy v Sirku do histórie. Dnes môžeme po lanovkách obdivovať stanicu v Sirku a zvyšky pilierov a staníc v hlbokých lesoch v okolí Železníka.
Div piaty – úzkorozchodná železnica
Ďalší zaujímavý unikát v banskej doprave Sirku predstavovala banská úzkorozchodná železnička Rákošbaňa – Sirk. Vznikla v roku 1893 na odvoz železnej rudy z Rákošbane do pražiarne, ktorá stála južne od centra obce. Zaujímavosťou železnice bol vzácny drevený most nad údolím pri Červeňanoch, ktorý stál v oblúku na desiatich murovaných pilieroch. Onedlho po stavbe boli do prevádzky na železničke nasadené dve parné lokomotívy s menami „Rákos“ a „Vashegy“, čím sa železnička stala jedinou parostrojnou úzkokoľajkou na Gemeri. S prestávkami fungovala až do roku 1963, keď bola zrušená. Po trati sa zachovali veľmi pekné mosty a železničné teleso, vzácne ruiny viaduktu však boli v roku 2015 zbytočne zničené počas stavby plotu okolo zvernice .
Div šiesty – miestna architektúra, kolónie
Charakteristický kolorit osady Železník dotvára aj miestna architektúra, ktorú môžeme obdivovať na viacerých stavbách a budovách. Rimamuránsko-šalgotarjánska spoločnosť tu koncom 19. a začiatkom 20. storočia vybudovala komplex banských kolónií, závodných a správnych budov, ako aj oddychových stavieb. Pozornosť dnes púta hlavne kolónia Štokovec umiestnená vo svahu pod osadou a drevené stavby zaujímavej kolkárne a hudobnej besiedky v centre osady. Spomenúť treba aj bývalé kino Stachanov, ktoré sa nachádza v blízkosti štôlne Ladislav. Historicky cenné sú aj viaceré správne banské budovy, ústia štôlní a banícke domčeky.
Div siedmy – pražiarne železných rúd v Sirku
Južne od obce Sirk, pri ústí Dolnosirkovskej štôlne, vznikla už v polovici 90. rokov 19. storočia prvá pražiareň železných rúd, v ktorej sa pražením zvyšoval podiel železa v rude. Pražiareň bola spojená lanovkou s likierskými železiarňami. Fungovalo v nej 24 pecí a nahradila tak staršiu pražiareň pri štôlni Ladislav. Do roku 1911 sa ich počet zvýšil až na štyridsať. Jedna pec za deň vypražila 18 ton kusovej železnej rudy. Po druhej svetovej vojne bola na lúke pod starou pražiarňou vybudovaná nová pražiareň, v ktorej boli štyri pece typu Ignis, schopné nahradiť kapacitu starej pražiarne. Do prevádzky ich uviedli roku 1953 a fungovali len sedem rokov. Zostali z nich len betónové skelety, ktoré bohužiaľ boli nedávno zbúrané.
Rozvinuté železorudné baníctvo v Sirku, Železníku a Rákoši nám zanechalo množstvo banských, technických, architektonických a urbanistických pamiatok. Aj z tohto dôvodu bola lokalita v roku 1991 vyhlásená za pamiatkovú zónu, avšak dodnes sa jej nedostáva potrebnej ochrany a pozornosti. Svedčia o tom aj niektoré pamiatky, ktoré už nenávratne za tých 27 rokov zmizli (napríklad objekt kuplovej pece v Rákošbani, skelet pecí v Sirku, viadukt v Červeňanoch a ďalšie). Zánik hrozí aj vzácnej drevenej kolkárni v Železníku, na ktorú spadol strom a je v zlom stave. Našťastie, miestni aktivisti sa v posledných rokoch snažia o záchranu týchto pamiatok a ich propagáciu. Pre turistov by bolo vítaným počinom aj zriadenie podobného banského skanzenu, aký vznikol napríklad v obci Hnilčík roku 2013. Zaujímavá je aj okolitá príroda, málo dotknutá lesnou ťažbou, a preto poskytuje vítaný cieľ pre turistov.
foto: Lukáš Patera
