„Tu ostávam,” dozrelo presvedčenie Jozefa Strakotu, keď sa po ukončení výstavby Štefánikovej chaty v Nízkych Tatrách rozhodoval o budúcom povolaní. Od dovŕšenia dvanástich rokov do chvíle, keď ho náhoda priviedla pod svahy Ďumbiera, vyskúšal niekoľko zamestnaní: bol paholkom, robotníkom v breznianskej lepenkárni, murárskym učňom i obchodným cestujúcim. Pre finančné problémy v rodine musel odmietnuť veľkorysú ponuku staviteľa, Ing. Uhera, na financovanie jeho štúdia. Asi to tak malo byť. Zakrátko...
Ďalší obsah je len pre predplatiteľov. Predplaťte si časopis klasicky, elektronicky alebo kombinovane a získajte prístup do archívu časopisu na celý rok.
Prihlásiť sa Zakúpiť
Prihlásiť sa Zakúpiť
