Pamätám si dobu, keď sa o drevených chrámoch a sakrálnych objektoch nemohlo nielen písať, ale ani hovoriť a už vôbec nie ich zobrazovať. Bola to doba ateizmu, ktorá náboženským presvedčeniam či náladám alebo pohnútkam nepriala. Hoci sa vtedajšia moc snažila vymazať z povedomia ľudí všetko, čo sa týkalo náboženstva, dokonca gréckokatolícki kňazi nemohli vykonávať svoju činnosť a museli byť zamestnaní v občianskom povolaní, sakrálne objekty sa zachovali. Aj keď zostali napospas osudu, podliehali poveternostným podmienkam...
Ďalší obsah je len pre predplatiteľov. Predplaťte si časopis klasicky, elektronicky alebo kombinovane a získajte prístup do archívu časopisu na celý rok.
Prihlásiť sa Zakúpiť
Prihlásiť sa Zakúpiť
