Do rozprávkovej krajiny spišských kopijníkov, Švábov a Sasov, goralov a Rusínov či Rómov tmavých ako noc v Radžastáne chodím zas a znova. Natieklo do mňa čosi krvi spod Belianskych Tatier a podedil som odtiaľ i priezvisko.
Motám sa teda uhranutý melanchóliou, ktorá sa hrnie ako mohutný príboj ponad veže gotických kostolov v údolí Hornádu, aby sa roztrieštila na travertínových kopách s ruinami Spišského hradu....