Značkovanie turistických trás— dedičstvo živé, žité, žijúce (5)

Autor Eva Škutová
0 komentárov

Značkovanie turistických chodníkov v období od vzniku samostatnej Slovenskej republiky (1993 — 2023)

V roku 1993 pracuje na Slovensku ako strešný orgán pre šport Slovenské združenie telesnej kultúry (SZTK). Zahŕňa všetky pohybové aktivity – športy kolektívne, individuálne, zimné, letné, olympijské aj tzv. šport pre všetkých. A práve cez Asociáciu športov pre všetkých (AŠPV) patrí do SZTK aj Klub slovenských turistov (KST). Podľa rozhodnutia z posledného zasadania federálnej komisie značenia malo platiť, že značenie turistických chodníkov musí zostať pri turistike a financovanie značenia musí byť zabezpečené zo štátneho rozpočtu. Toto bolo na papieri, ale skutočnosť začala byť iná. S nástupom voľného podnikania nastal boj o financie aj v sektore športu. Vždy boli športy obľúbenejšie, známejšie a menej známe, menej atraktívne, aj také, ktoré vraj športami ani nie sú, napríklad turistika. Je to vôbec šport? Popredný funkcionár STZK sa dokonca vyjadril: „Peniaze pre KST? A načo, každý si môže zobrať batoh a ísť zadarmo do lesa.“ A značkovanie – pojem neznámy: „To že musí niekto robiť?

Duch nových čias – príručka z roku 2012, autor I. Zapletal a kol.

Síce nejaké peniaze zo Štátneho fondu telesnej kultúry išli aj do KST, ale málo, a aj z toho sa ku značkárom dostal len zlomok. KST nemal vybudované nižšie orgány pre značkovanie, ktoré by na okresných úrovniach tieto „štátne“ peniaze spravovali. SZTK dotoval okresné združenia telesnej kultúry, kde sa neraz rozhodli uprednostniť pred značkovaním trebárs futbal. Značkovaniu nastalo čierne obdobie. Nové trasy sa nebudovali, z jestvujúcich bola snaha udržiavať aspoň tie najhlavnejšie. Neboli peniaze na nové smerovky ani na údržbu smerovníkov, ešte na školenia nových značkárov sa sem-tam niečo našlo. KST bojoval o každú korunu, ako sa dalo, aj hľadaním sponzorov ochotných zaplatiť za umiestnenie reklamy na smerovníkoch. Ale to nás nevytrhlo a značkovanie chátralo. Popritom sa objavili ďalšie problémy ohrozujúce sieť značenia : „aktívni podnikatelia“ skúšali šťastie aj v oblasti značkovania – začali vznikať nové turistické trasy bez evidencie a registrácie, viedli napríklad od železničnej stanice ku krčme kamaráta. Niektorí noví zemepáni vyhlásili, že po ich súkromnom pozemku žiadny turista chodiť nebude! Značky účelovo zatierali, smerovky strhávali zo smerovníkov, odpílili aj celý smerovník, cez turistické chodníky stavali ploty, ak zastihli značkárov na svojom pozemku, vyhrážali sa násilím. Ochrany sa značkár nedovolal, štátne autority aj miestne samosprávy mali iné priority, ignorovali, že značkovanie neslúži iba pre nejakých 15 tisíc organizovaných turistov, ale pre celú, aj neorganizovanú turistickú verejnosť, že slúži pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku.

Pre značkovanie a turistiku to bol zúfalý stav. V roku 1997 vtedajšie vedenie sekcie značenia dospelo k nešťastnému, z dnešného pohľadu nesprávnemu pokusu oddeliť sa od KST a vytvoriť novú organizáciu Ústredný klub značkárov Slovenska, ktorý by sa venoval len značkovaniu. Táto snaha vychádzala z mylného predpokladu, že tak sa podarí získať na značkovanie viac peňazí. Jej presadzovanie sa vyostrovalo a skončilo v roku 2000 na súde. Výsledkom bolo, že značkovanie ostalo v KST.

Ústredná sekcia značenia KST dospela k rozhodnutiu, že v značkárskych regiónoch musí byť osoba zodpovedná za vykonávané značkovanie, s oprávnením rozhodovať o použití prostriedkov, rozpisovať obnovu trás, sústreďovať pracovné hlásenia značkárov a poskytovať ich na zúčtovanie štátnej dotácie na ústredí KST. 

Príprava smerovníka.

Významnou prvou lastovičkou využitia európskych fondov (a zakopania vojnovej sekery medzi vedením KST a Sekciou značenia) bolo, keď sa v roku 2004 vtedajšia podpredsedníčka KST pre ekonomiku Eva Škutová a predseda sekcie značenia Arnošt Guldan dohodli vypracovať projekt na obnovu značkovania najdôležitejších turistických trás a predložili ho na schválenie príslušným orgánom Európskej únie. Stalo sa tak hneď v prvom roku zverejnenia výzvy na predkladanie projektov na podporu cestovného ruchu. Nie všetci (vrátane spracovateľov projektu ) verili, že aj takto sa dajú získať prostriedky na značkovanie, ale bolo nutné to skúsiť a div divúci, podarilo sa!

Projekt bol schválený, na značkovanie bolo „priklepnutých“ 1 350 000 korún, s tým, že ďalších 450 tisíc musí na tento účel poskytnúť sám žiadateľ, teda KST. Čas na realizáciu bol „šibeničný“, skúsenosti s realizáciou takýchto projektov nulové, ale zvládli sme to. Do konca októbra 2005 bolo všetko spravené, a aj pomerne komplikované zúčtovanie (v angličtine!) odovzdané na kontrolu. Projektový finančný grant sme získali v celej výške a k tomu dobrý pocit a nádej, že slovenské značkovanie je snáď z najhoršieho vonku.

Okrem významného objemu terénnych prác riešila sekcia ďalšie úlohy – bol vypracovaný softvér „Turistické značenie“ pre dostupnú výpočtovú techniku, uľahčujúci evidenciu vyznačených trás, prípravu textov pre smerovky a tabuľky, tvorbu objednávok pre informačné značkárske prvky. Po sprístupnení satelitného navigačného systému na území Slovenska pre verejnosť začali značkári pomocou GPS prijímačov zaznamenávať presný priebeh trás v teréne a spracovávať tieto údaje pomocou výpočtovej techniky. Sklamaním bolo, že vtedajší vydavateľ turistických máp VKÚ Harmanec, a. s., neprijal ponuku KST na spoluprácu pri vydávaní turistických máp, hoci sekcia značenia bola pripravená dodávať do nových vydaní máp všetky schválené zmeny. 

Úspechom bolo v roku 2006 revidovanie normy ČSN a jej vydanie ako normy STN 01 8025 Turistické značenie. V roku 2006 kolektív autorov Sekcie značenia KST s finančnou pomocou Nadácie SPP vydal Učebné texty, ktoré s menšími zmenami dodnes slúžia na školenie nových značkárov.

Odhalenie pomníka generáciám značkárov; Sitno, október 2023

Rok 2007 bol začiatkom výrazného zlomu v akceptovaní verejnej prospešnosti práce značkárov a prideľovania prostriedkov na ňu. Po úspechu s projektom EÚ a po niekoľkých kolách rokovania na ministerstve školstva a ministerstve hospodárstva sa novému vedeniu sekcie značenia podarilo najvyššie orgány presvedčiť, že kvalitné turistické značenie je „rodinným striebrom“ a je nutné ho podporovať, veď prináša aktíva do rozvoja cestovného ruchu. Od roku 2008 ministerstvo školstva začalo pravidelne priamo dotovať činnosť značkárov KST a keďže značkári vykonávali v teréne solídnu prácu dokumentovanú množstvo fotografií, výška štátnej dotácie medziročne rástla. Po pätnástich rokoch je dnes ročný objem štátnej dotácie približne šesťnásobný a aj niektoré vyššie územné celky si medzitým uvedomili, že kvalitné značkovanie je prínosom pre ich kraj. Banskobystrický samosprávny kraj v roku 2012 ako prvý finančne prispel na základe spracovaného projektu obnovy značenia na svojom území. Nasledoval Trenčiansky samosprávny kraj, s ktorým KST od roku 2015 doteraz pravidelne aktualizuje projekt obnovy značenia a je to naozaj vidno. Postupne sa tento model presadil aj v samosprávnych krajoch Bratislava, Trnava, Košice, Prešov, s ktorými sú podpísané zmluvy a realizované projekty, niekde pravidelne, inde aspoň sporadicky. V prospech turistickej verejnosti bola v roku 2017 obnovená spolupráca sekcie značenia KST s vydavateľom turistických máp VKÚ Harmanec, s. r. o., Kynceľová, pri aktualizácii turistických máp. Za uplynulých sedem rokov sme sa podieľali na vydaní 90 aktualizovaných máp v mierke 1 : 50 000, sprevádzajúcich turistov všetkými slovenskými pohoriami. 

 KST a jeho značkári sú spoľahlivým partnerom, vďaka čomu spolupráca so samosprávnymi krajmi a do roku 2023 aj s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR bola veľmi dobrá, dúfame že taká zostane aj po vzniku nového Ministerstva cestovného ruchu a športu. Zvládame školiť nové generácie značkárov, využívame moderné poznatky výpočtovej techniky a satelitnej navigácie, výsledkom je kvalitná sieť značkovaných turistických trás na území Slovenska v dĺžke vyše
15 000 km. Podarilo sa aj mediálne zviditeľniť prácu značkárov, ktorých verejnosť v lese stretá so štetcom v ruke. V máji 2022 bolo značkovanie turistických trás zapísané do reprezentatívneho Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Máme z toho radosť, no trúfame si tvrdiť, že výsledok stopäťdesiatročnej práce generácií značkárov – sieť vyznačených turistických trás, to je aj produkt hmotný, hmatateľný, hodnotný a prospešný pre všetkých turistov pohybujúcich sa v našich horách.

foto: archív KST Lokomotíva Banská Bystrica

Mohlo by sa Vám tiež páčiť