Láska k slovenskej prírode a turistike boli nepochybne hlavným motívom pre skupinku nadšencov okolo Miloša Janošku, aby v roku 1921 založili časopis Krásy Slovenska. K tomu pridali lásku k ľuďom, s ktorými sa chceli podeliť o svoje pocity z pohybu uprostred prírodných krás a povzbudiť ich k organizovanej turistike.
Územie Slovenska patrilo už v druhej polovici 19. storočia medzi tie časti Európy, kde sa organizovaná turistika objavila medzi prvými. Najmä vďaka Vysokým Tatrám a ich atraktivite, ktoré vyhovovali vtedajšej forme horskej turistiky a úrovni lezeckých techník.
V tom období vznikli na území Slovenska viaceré turistické spolky, ale zastúpenie Slovákov v nich bolo buď minimálne, alebo žiadne. Preto slovenskí turisti využili krátko po vzniku Československej republiky jej priaznivú klímu a už začiatkom roka 1919 založili v Liptovskom Svätom Mikuláši Tatranský spolok turistický (TST). Jeho predsedom sa stal Kornel Stodola a tajomníkom Miloš Janoška. Na Slovensko súčasne rozšíril svoje aktivity aj Klub českých turistov (KČT) a premenoval sa na Klub československých turistov (KČST). Obidva spolky TST i KČST krátky čas pôsobili samostatne, ale napokon sa 28. marca 1920 zlúčili do jedného pod hlavičkou Klub československých turistov.
V úvodníku vôbec prvého čísla Krás Slovenska, ktoré vyšlo začiatkom roku 1921, Miloš Janoška deklaruje, že časopis bude venovaný hlavne turistike a pobádaniu Slovákov, aby touto formou aktivity spoznávali svoju domovinu v zmysle hesla „Poznajme otčinu“. Turistika napokon zostala sprievodnou niťou náplne časopisu počas celých nasledujúcich sto rokov, i keď sa časopis svojím záberom postupne stával perio-
dikom so širokospektrálnym pohľadom do najrozličnejších oblastí spoločenského života, predovšetkým tých, ktoré úzko súviseli s prírodou a aktivitami v jej náručí.
Kým staršie turistické spolky do roku 1918 boli výrazne orientované na Vysoké Tatry, Klub československých turistov sa snažil o celoplošné aktivity, nielen pokiaľ išlo o zakladanie miestnych odborov, ale aj poznávanie prírodných krás po celom Slovensku. S touto filozofiou sa stotožnili hneď od začiatku aj redaktori Krás Slovenska. Tak už v prvom čísle časopisu sa popri popise ťažších výstupov na Kriváň objavujú články o iných zaujímavých lokalitách Slovenska. V článku Liptovské hole ako oblasť turistická Miloš Janoška píše, že „dosiaľ ani z jedného ohľadu nevenovala sa im pozornosť taká, akú by si v plnej miere zaslúžili“.
V článku Šútovský vodopád Pavel Stacho na úvod píše: „Patrí medzi najkrajšie vodopády na Slovensku, jednak málokomu je známy.“ Ďalej v texte poznamenáva: „Kto by si predstavoval, že k vodopádu pôjde hore dolinou pekne vyšliapaným chodníkom alebo cestičkou, by sa veľmi mýlil.“ A na záver radí: „Škoda, že prístup k vodopádom nie je usnadnený dobrým chodníkom a značkami, aby mohol byť čím húfnejšie vyhľadávaný. Bude to úlohou našej turistiky, spraviť ho prístupnejším a známejším. A na staniciach Šútovo a Kraľovany bude treba tabuľkami upozorňovať naň turistov, príchodiacich k nám, z ktorých veľká časť nemá ani tušenia o tom, že aj mimo Tatier nájde sa prírodná zvláštnosť, zasluhujúca si pozornosti milovníkov prírodných krás.“
To, čo predznamenali títo prví redaktori v úvodnom čísle časopisu, zostalo príznačné pre celé storočie jeho následnej existencie: objavovať, predstavovať, sprístupňovať a propagovať aj menej známe kúty vlasti. Všeobecne pojaté úvahy V prírode, Naše hory, V horách, V jaskyni až poeticky, s úprimnou láskou a precítením sa dotýkajú nášho prírodného bohatstva. Povzbudzujú k výletom do prírody, k jej poznávaniu a hrdosti na jej vlastníctvo.
Turistika v článkoch Krás Slovenska vždy bola ponímaná ako symbióza pohybu a poznávania krajiny. V opisoch výletov či túr už v prvých číslach časopisu nechýbali zaujímavosti na trasách alebo v ich blízkom okolí. Upozornenia na kvetenu, faunu, pekné výhľady, doliny a pohoria v dohľade, nezabúdajúc ani na výtvory ľudskej činnosti – ľudovú architektúru, hrady, zámky, mosty, priemyselné stavby, s tým sa stretávame už v článkoch prvého ročníka. Aj dnes môžeme takmer zhodne s prvými číslami Krás Slovenska prežívať opísané dojmy, pocity a pozorovania z výletov na Starhrad, k Šútovskému vodopádu či z putovania dolinami Tatier.
Krásy Slovenska sa však neobmedzovali iba na toto vznešené ponímanie pobytu v prírode, vždy kládli dôraz aj na praktické stránky existencie človeka v prírode, zaručujúce jeho bezpečnosť, zdravie i patričný komfort. Turistické značkované trasy, mapy, turistický sprievodcovia, námety na návštevu zaujímavých lokalít, popisy trás, ale i primeraná osobná výbava a správne návyky vždy boli dôležitou súčasťou obsahu časopisu.
Za sto rokov nové technické nápady, vynálezy, nové materiály, účelové zmeny dizajnu i praktické tvary a strihy revolučne zmenili obuv, odev i ďalší výstroj turistu. Zaujímavý, z dnešného hľadiska aj úsmevný, je v ročníku 1921 publikovaný článok Ako sa vystrojiť na turistiku. Pripomeňme si z neho aspoň niektoré rady:
„Turista ide v topánkach, čižiem turista nenosí. Topánky (horolezecké boty, Bergschuhe) nech sú z dobrej kraviny, s nízkym opätkom a širokým jazykom, prišitým o priehlavky, aby do obuvi voda nevnikla. Podošvy nech sú vybité silnými klincami, tak zvanými „myšohlávkami“ (Mäusköpfel), kraje podošiev a opätkov oceľovými „horárskymi“ klincami. Turistické topánky treba občas i mastiť, a síce rybím tukom (Fischtran) a lojom. Dobrý je i olej, obsažený v sardinkových konzervách.“
„Turistický oblek rozumie sa s krátkymi nohavicami, lebo dlhé nie sú pre turistu. Krátke nohavice sú i pre dámy príhodnejšie ako sukne.“
Na záver článku Pavel Stacho píše: „Končím s dôsledkom: kto ide na vychádzku dôkladne, náležite vystrojený, môže chodiť s opravdovým pôžitkom. Ale kto vystrojí sa nedbale, máva viacej mrzutosti.“
Stále platná rada, ktorú sme si preniesli až do súčasnosti pod známym „neexistuje zlé počasie, len zle oblečený a vystrojený turista“. Toto posolstvo častejšie pripomínali a pripomínajú Krásy Slovenska prostredníctvom testov, predstavení noviniek či porovnaní výrobkov rôznych výrobcov.
Podstatnou a prioritnou súčasťou jednotlivých ročníkov časopisu boli vždy informácie a články približujúce a sprístupňujúce čitateľovi slovenskú prírodu, históriu, kultúru i ľudové tradície z pohľadov turistov, horolezcov, speleológov, fotografov, prírodovedcov, ochrancov prírody, teda oblastí, ktoré figurujú v návestiach úvodných ročníkov časopisu. Aj keď si postupom času viaceré odvetvia založili svoje špecializované periodiká, široký záber si časopis zachoval.
Turistika ako zakladajúca a významná zložka časopisu je pretkaná všetkými ročníkmi časopisu. Organizovaní i neorganizovaní turisti považovali i považujú Krásy Slovenska za svoj najvýznamnejší odvetvový časopis, ktorý ich už celé storočie nerozlučne sprevádza.
Z prehliadky jednotlivých ročníkov časopisu celej jeho histórie je však zrejmé, že turistika nemala na jeho stránkach v určitých obdobiach vždy rovnaký priestor. Záviselo to, prirodzene, od vlastníctva časopisu a aj od preferencie redaktorov či zloženia redakčnej rady. Boli aj obdobia, keď si čitatelia sťažovali, že jaskyniarske či horolezecké príspevky neúmerne prevládajú, hoci dominantné množstvo čitateľov sa v rámci pohybových aktivít v prírode venuje turistike a lyžovaniu. Na druhej strane časopisu slúži ku cti, že napriek tomu, že turisti časopis založili, väčšinou ho turistické spolky aj vlastnili a i redakčne viedli a bol aj spolkovým časopisom napr. KČST či KSTL, nikdy sa jednostranne nezameriaval iba na turistiku. Svoj široký záber si zachoval aj v súčasnosti, keď jeho vlastníkom je Klub slovenských turistov.
Neodmysliteľnou súčasťou Krás Slovenska sú opisy turistických výletov a túr. Spočiatku to boli skôr vychádzky, jednodňové výlety do rôznych lokalít Slovenska, alebo i náročnejšie výstupy na tatranské končiare. Neskôr sa na stránkach prezentujú aj viacdňové prechody pohoriami. V štyridsiatych rokoch to boli napr. prechody Veľkou Fatrou i Malou Fatrou, turistika na Šariši, putovanie po kopaniciach Javoriny. Obľúbené sú najmä od päťdesiatych rokov, ako o tom svedčia články v Krásach, napr. Babia hora, Slovenské rudohorie – zabudnuté pohorie, Čertovica – Korytnica, Biele Karpaty. Objavujú sa už aj opisy turistických zápočtových ciest, napr. Letná zápočtová cesta Bratislavským krajom či Z turistických zápočtových ciest Žilinským krajom. Populárne sú aj návštevy oblastí s výskytom zaujímavých zvláštností a výtvorov prírody, ku ktorým sa s odstupom rokov Krásy vracajú.
Na uľahčenie plánovania a vedenia túr sú určené turistom aj viaceré prílohy Krás Slovenska, napr. Na pomoc sprievodcom alebo Novými chodníkmi, ktoré obsahujú popis túr vedúcich zväčša neznačkovanými chodníkmi po vybraných pohoriach v ročníku 1968.
Krásam Slovenska sa pomerne dobre darilo byť apolitickým časopisom. Výnimkou bolo niekoľko čísiel napr. z obdobia Slovenského štátu a stalinského obdobia začiatkom päťdesiatych rokov. Časopis v prvom dvojčísle 1950 publikuje aj oslavné príhovory telovýchovných funkcionárov z príležitosti začlenenia KSTL do Jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol, hoci je známe, že turisti boli zásadne proti tomu a do poslednej chvíle sa snažili pádnymi argumentmi začleneniu zabrániť. Aj viaceré čísla nasledujúcich ročníkov sú síce v úvodníkoch poplatné dobe, ale vnútro časopisu už zodpovedá svojmu určeniu a nie je politicky výraznejšie ovplyvnené.
Roky 1955 a 1960 sa v telovýchove niesli v duchu celoštátnych spartakiád. Ich súčasťou boli aj turistické podujatia. Jedným z hlavných kritérií úspešnosti akýchkoľvek podujatí toho obdobia bol počet účastníkov. Tisíce cvičencov na spartakiádnych štadiónoch majú svoje opodstatnenie, masovosť tu znásobuje krásu i efekt podujatia. Tisícky účastníkov na spartakiádnych turistických zrazoch sotva umožnili turistom vychutnať si pobyt v prírode a určite to neprospelo ani prírode samotnej. Pozitívom spartakiádnych zrazov bolo, že prispeli k rozbehnutiu tradície každoročných zrazov turistov, postupne už s primeranými počtami účastníkov.
1. zraz turistov SNP na Donovaloch odštartoval už v roku 1954 reťazec slovenských turistických zrazov. Krásy Slovenska boli od začiatku pri tom. Uverejnili len krátku zmienku o zraze, ale príprave, priebehu i zhodnoteniu 2. slovenského zrazu turistov v roku 1955 vo Svidníku už venovali väčší priestor. Odvtedy propagácia, pozvánky na zraz, reportáže s obrazovým spravodajstvom i zrazové sumáre môžeme v Krásach Slovenska nájsť asi o každom z doposiaľ uskutočnených 66 slovenských letných zrazov turistov. Ich súčasťou sa od 17. zrazu turistov SNP v Zlatej Bani v okrese Prešov, ktorý sa konal v roku 1970, stali aj stretnutia turistických oddielov mládeže. Počet ich ročníkov sa v roku 2019 na zraze v Košiciach zaokrúhlil na 50.
Významnú odozvu na stránkach časopisu majú i tradičné Národné výstupy na Kriváň alebo z novších celoslovenských podujatí Stretnutia priaznivcov KST. Medzi hlavné pešie turistické podujatia s dlhoročnou tradíciou a patričnou odozvou na stránkach Krás Slovenska patria nepochybne Stretnutia čitateľov Krás Slovenska.
Časopis však pravidelne informuje aj o menších podujatiach, organizovaných na úrovni regiónov či krajov. Tým boli vždy vyhradené rubriky časove pod rôznymi názvami – Drobničky, V skratke, Z turistiky, Zo života zväzu turistiky na Slovensku a v súčasnosti pod hlavičkou Zo života KST. •
(pokračovanie nabudúce)
foto: archív časopisu Krásy Slovenska
Tento článok bol podporený finančným príspevkom z Fondu LITA.
