Od roku 2003 prinášajú Krásy Slovenska v každom svojom dvojčísle profilový rozhovor s niektorou zo slovenských osobností, vo výnimočnom prípade s nerozlučnou dvojicou (napríklad s manželmi Cipárovcami). Tých osobností a rozhovorov na prvých štyroch stranách časopisu sa dosiaľ vystriedalo viac ako sto.
Pri príležitosti 90. výročia vzniku časopisu vydalo Vydavateľstvo DAJAMA časť týchto rozhovorov v mierne modifikovanej podobe s fotografiami Alana Hyžu aj knižne pod názvom Genius loci – (Roz)hovory o Slovensku.
„Cieľom publikácie bolo predstaviť Slovensko prostredníctvom rozhovorov s dvadsiatimi významnými osobnosťami slovenskej kultúry a prostredníctvom úprimných výpovedí zachytiť nielen ich vzťah k domovu a najobľúbenejšej lokalite, ale aj pocity a zážitky, ktoré ich s rodnou krajinou spájajú. Ide o portréty ľudí, ktorí sa nikdy netajili obdivom k Slovensku a jeho krásam, ale ani obavami o budúcnosť ohrozených hodnôt. Kniha rozhovorov je putovaním po stopách a kultúrnom – ľudskom i profesionálnom – odkaze vzácnych a neraz i medzinárodne uznávaných osobností, ktoré Slovensko dôverne poznajú, hlboko ho precítili, vedia o ňom pútavo rozprávať a skutočne majú čo povedať. Dúfame, že ich myšlienky budú pre Vás podobným poučením, potešením, povzbudením a inšpiráciou, akými boli pre zostavovateľov tejto knihy.“ Takto nejako znel úvod editorov Daniela Kollára a Mikuláša Hubu. A je platný dodnes, keď je tých rozhovorov už o niekoľko desiatok viac.
Považujeme ich za čosi ako súčasť nášho rodinného striebra a sme na ne patrične hrdí a hrdé. Osobitné miesto medzi tými „našimi“ vzácnymi osobnosťami patrí tým, ktoré medzičasom odišli obdivovať namiesto krás pozemských krásy nebeské.
Bola by veľká chyba, keby sme na nich a na ne zabudli. Ich múdre myšlienky a dojímavé vyznania slovenskej prírode a krajine i obavy o ich osud je dobré neustále si pripomínať. Z rozhovorov, ktoré sa, žiaľ, už nikdy nezopakujú, vyberáme spomienky, námety, odkazy a želania, venované nášmu časopisu.
Anton Srholec (kňaz a filantrop)
Od Krás Slovenska nemožno čakať zázraky. Hoci zázrak je už to, že ste. Už roky kážete evanjelium malej krajiny, ktorá je zaujímavá aj vďaka Vám. Vari by ste mohli klásť väčší dôraz na ekológiu ducha a spoluvytváranie priestorov na rekondičnú kultúru. Buďte hrdí a verní. Nie ste sami.
Pavol Brunovský (profesor, matematik)
Ak sa nájdu ľudia, ktorých práca na časopise Krásy Slovenska napĺňa a ktorí sú presvedčení o svojom poslaní, tak to majú robiť. Avšak uznávam, že pri dnešnom prívale informácií to majú oveľa ťažšie ako voľakedy, keď mali v tejto sfére monopol.
Ester Plicková (fotografka a etnografka)
Znie to neuveriteľne, ale môj prvý článok v Krásach Slovenska vyšiel v roku 1956. Odvtedy som ostala Krásam verná, uverejňovala som v nich väčšie i menšie články, fotografie, bola som jedno desaťročie i členkou redakčnej rady. Šéfredaktorské kormidlo mal v tom čase pevne v rukách JUDr. Tibor Sásik. Spolu s Elenkou Pukovou a Ľudovítom Volekom tvorili obdivuhodne zohratú výkonnú trojicu. Bravúrne, často i diplomaticky zvládali i tie najzložitejšie situácie. Robili zázraky. Počas ich pôsobenia sa Krásy Slovenska vykryštalizovali na širokospektrálnu modernú dynamickú revue. Veľmi rada si spomínam nielen na naše interné redakčné zasadnutia – veď čo všetko zaujímavé som sa na nich dozvedela – ale stále mám v živej mysli aj turisticko-spoločenské podujatia, akými boli výstupy čitateľov a priaznivcov časopisu na vybrané horské štíty.
Tibor Sásik (šéfredaktor Krás Slovenska v rokoch 1956 – 1987)
Zakladatelia Krás Slovenska istotne netušili, že si časopis nájde obľubu a zapustí hlboké korene v národnej kultúre a že sa bude rozvíjať a žiť tak dlho. V Krásach Slovenska sa začala písať história nielen slovenskej turistiky a vlastivedy, ale aj cestovného ruchu, jaskyniarstva, horolezectva, ochrany prírody alebo horskej služby. Krásy stáli pri ich zrode a vývoji, pomáhali organizovať i formovať. Zásluhu na tom mali všetci ich tvorcovia, ktorí prispeli vysokou odbornosťou, obetavosťou, elánom a neúnavnou prácou. Do obdobia môjho vyše tridsaťročného pôsobenia v redakcii v roku 1971 spadalo 50. výročie založenia časopisu. K tomuto jubileu spracoval kolektív redakcie pod mojím vedením jubilejnú pamätnicu. Článkami a spomienkami do nej prispeli mnohí dovtedajší redaktori a prispievatelia. Z mnohých spomeniem napríklad Júliusa Žiškaya, Juraja Pacla, Alojza Lutonského, Ivana Bohuša, Zdenka Hochmutha, Fera Mrázika, Joža Brandobura, Imricha Puškára alebo Joža Šimka. Teším sa, že všetko úsilie predošlých rokov nevychádza nazmar a časopis naďalej žije. Prajem Vám zdravie a veľa síl, aby ste naďalej pokračovali vo vydávaní môjho a vášho časopisu.
Marián Geišberg (herec, pesničkár a spisovateľ)
Chcel by som tvorcom Krás Slovenska odkázať, že robia nesmierne potrebnú prácu a že my to veľmi potrebujeme. Nech sa snažia udržať za každú cenu. Aj keby sa tam mali objaviť nahotinky. Aj tie patria medzi krásy Slovenska. Ľudia by kupovali Váš časopis ako diví a možno by si tam popri tom prečítali aj to, že v Kôprovej doline sa opäť ťaží, hoci by sa nemalo.
Ivan Kadlečík (spisovateľ)
Vydržať!
Tento článok bol podporený finančným príspevkom z Fondu LITA.
