Dnes si to už ťažko predstaviť a mladá generácia mi vari neuverí, že pred 75 rokmi pred Vianocami zastala sovietska armáda pred Hronom, usadila sa v Starom Tekove a blízkom okolí a vytrvala tu celé tri mesiace. Dedina dovtedy žila svoj každodenný život, kým sa tu neusadil strach, streľba, hrozba nečakaných výpadov, potom evakuácia a vyrabované domy. Najstaršiu Tekovskú ulicu s domami pokrytými slamenou strechou Nemci spoza Hrona podpálili zápalnými guľkami a domy vyhoreli.
Keď koncom marca 1945 ruské vojská prerazili front, bolo treba začať odznova. Dedina sa zviechavala z následkov len ťažko. A nebolo to po prvýkrát, veď v minulých storočiach niekoľkokrát Turci napadli Starý Tekov, bývalé župné mesto Tekovskej stolice, a tento kraj rabovali, podpálili, nivočili.
Dnes v Starom Tekove pociťujem akúsi posvätnosť miesta, kde som sa narodil, kde som prežil svoje detstvo a svoju mladosť až do dospelosti. Tu sa formoval môj život a tu som vstrebával do seba zvyky a obyčaje, ktoré sme s dôslednosťou dodržiavali a svätili ich. Sú zapísané hlboko v srdci a v našej duši.
Chodím po uliciach dediny a obzerám sa po starých domoch, ktoré ešte ostali z pôvodnej ľudovej architektúry, s drevenými štítmi do ulice, s malými okienkami a červenými muškátmi. Vo dvore sú hlinené portále-žudrá do pitvorov. Už iba málo domov s charakteristickými prvkami tekovskej zástavby sa zachovalo, ustupujú novým trendom a novým prvkom.
Pri socializácii dediny v päťdesiatych rokoch sme mali zabudnúť na všetko, čím dedina dovtedy žila, na kroje, zvyky a obyčaje. Kroje sa odkladali do truhlíc a takmer sa na ne zabudlo, iba niekoľko „tvrdohlavých“ žien si ich ponechalo a nosia ich dodnes. Ale to sú už staršie ročníky, ktoré vymierajú. Takmer sa zabudlo na bývalú slávu Tekova, keď ženy v tekovskom kroji vzbudzovali pozornosť a obdiv, keď sa chovali husi a pripravovala sa chýrna husacina a predávala sa na trhoch v Leviciach. Skoro v každom dvore gagotal veľký kŕdeľ husí, na nedeľnom obede nesmela chýbať husacina, dnes je to už skoro vzácnosť.
Trepanie konopí 
Obliekanie nevesty
Prišiel však rok 1966 a hŕstka nadšencov (s požehnaním vrchnosti) sa rozhodla zorganizovať folklórne slávnosti v Starom Tekove pod názvom Tekov tancuje a spieva v polovici augusta, na hostinu, ako my hovoríme. Bolo že to radosti a nadšenia, v Starom Tekove by jablko neprepadlo na zem, provizórny amfiteáter pred školou bol malý, ľudia nadšení pri pohľade na naše krásne, skoro zabudnuté kroje. A keď v ďalšom roku pripravili tradičnú tekovskú svadbu s mladuchou s partou na hlave, ženíchom na koni pri prenášaní nevesty, sprievod svadobníkov v krojoch s košmi plnými koláčov, tradičný radostník, bola to paráda. Slzy v očiach, dojemné pohľady, boľavé spomienky. Vtedy sme si pomysleli: toto všetko sme mali zavrhnúť, o toto všetko sme mali prísť? A tak sa odvtedy v Starom Tekove usporadúvali Tekovské folklórne slávnosti v novom amfiteátri pod bujačňou. Aj keď boli krízové roky, ktoré tekovskému folklóru nepriali, a slávnosti tak trochu absentovali, dnes môžeme povedať, že ich sláva a charakter ožívajú a znova sa dostávajú do povedomia folkloristov a milovníkov ľudovej kultúry. Tekovčania sa rozhodli organizovať ich každý rok. V polovici augusta v amfiteátri tak zaznievajú znova piesne a tance Tekova, mládenci a dievky predvedú tekovské kroje.
Ale nielen folklórom žije Starý Tekov. Rieka Hron ukrýva množstvo zákutí, tajomnými rozprávkami opradený Čertov kút či Starý Hron, miesta, ktoré upútajú milovníkov prírody, kde nájdu pokoj na chvíle oddychu návštevníci tohto kraja. Neodmysliteľnou raritou Starého Tekova bola kompa cez Hron, ktorá niekoľko desaťročí prevážala ľudí na druhý breh rieky, ale má už svoje za sebou, pretože ju nahradil nový most medzi Starým a Novým Tekovom. •
foto: Milan Hlôška
Ľudová Kultúra – Starý Tekov (Milan Hlôška)
Tento článok bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Článok reprezentuje výlučne názor autora a fond nezodpovedá za jeho obsah.
