Na stretnutí čitateľov časopisu Krásy Slovenska sme okrem bohatého kultúrneho programu zažili aj niekoľko pekných túr a výletov. Jedným z nich bol zaujímavý výstup na dvojvrcholový veľkofatranský Šiprúň.
Priamo z lyžiarskeho strediska Malinô Brdo sme sa vybrali po modrej turistickej značke na kopec Malinné (1 209 m). Tento výstup nám dal hneď na úvod poriadne zabrať. Chodník viedol akoby priamo do neba, ale množstvo pekných výhľadov nám dalo dostatočný dôvod na časté prestávky. Na vrchol sme ľahko trafili, pretože na ňom končí aj jedna zo sedačkových lanoviek.
Po krátkom oddychu a obdivovaní výhľadov na Veľký Choč a Liptovskú kotlinu sme pokračovali do Sedla pod Vtáčnikom. Vnorili sme sa do voňavého lesa a konečne sme klesali. Chodník sa zúžil a poskytol najmä pre deti dostatok rozptýlenia vo forme koreňov, kamienkov a šišiek. Keď sme sa z lesa vynorili, postavil sa pred nás malý lúčny kopec. Horizont nad ním aj so siluetami postáv lákal na množstvo zaujímavých fotografických záberov. Na kopci sa nám zasa naskytli pútavé výhľady na Nízke Tatry a Veľkú Fatru. Dlho sme sa však nezdržali a zbehli sme do Sedla pod Vtáčnikom (1 119 m).
Ďalej sme pokračovali už po zelenej turistickej značke. Trasa sa vlnila priamo pred nami a šípili sme, že nás opätovne čaká stúpanie. Na prvý pohľad vyzeralo mierne. Lenže potom to prišlo. Zo širšej lesnej cesty, ktorá je cyklotrasou, sme odbočili doprava na nenápadný úzky chodník. Vošli sme do lesa a chodník sa stal nielen strmým, ale miestami aj ťažšie priechodným. Tento výstup sa preto nezaobišiel bez dlhšieho oddychu, počas ktorého sme sa posilnili sušeným ovocím a osviežili vodou.
Konečne sme vyšli z lesa a ako za odmenu sa nám otvorili prekrásne výhľady, tentoraz na druhú stranu pohoria. Obdivovali sme Oravskú Maguru, časť hrebeňa Malej Fatry a dokonca sme videli aj na vzdialenejšiu Babiu horu. Už iba miernym prevýšením a širšou lesnou cestou sme prišli do Vyšného Šiprúnskeho sedla (1 385 m). Cesta nás lákala priamo, avšak podľa mapy sme zistili, že musíme zabočiť strmo doľava a sledovať už iba červenú turistickú značku.
Stúpali sme zelenými lúkami a za chrbtami sme neustále obdivovali výhľady do šírej krajiny. Z lúk sme prešli na skalnatý hrebienok a pod jeho svahom sme objavili pozdrav zimy – kúsok snehového poľa. V teple nás guľovačka príjemne ochladila. Po pár minútach mierneho stúpania sme dosiahli náš cieľ, vrchol kopca Šiprúň (1 461 m). Vítala nás železná tyč s nápisom, no žiadne výhľady. A tak sme sa rozhodli prejsť kúsok za vrchol, kde sa nám hrebeň otvoril. Naobedovali sme sa s pekným pohľadom na Nízke Tatry a na časť Veľkej Fatry. Po oddychu sme sa rovnakou trasou vrátili do Vyšného Šiprúnskeho sedla. Avšak potom sme tú strmú a horšie prechodnú časť chodníka, ktorý nás vytrápil pri stúpaní, obišli po širokej pohodlnej cyklotrase.
V Sedle pod Vtáčnikom sme sa rozhodli preskúmať ďalšiu cyklotrasu, zo začiatku značenú aj zeleným turistickým značením. Bol to dobrý nápad, pretože už po chvíli sme prišli k prameňu vody. Doplnili sme si fľašky a obdivovali divo rastúcu mätu, ktorá krásne rozvoniavala. Po chvíli sme sa ocitli v tmavom lese plnom rozprávkových, ba priam bosoráckych stromov.
a Vyšným Šiprúnskym sedlom
Preniesli sme sa do úplne iného sveta. Na záver našej túry nás čakal už iba zostup kľukatým chodníkom lemovaným zelenou lúkou plnou horských kvetín.
Po návrate na Malinô Brdo sme sa všetci zhodli, že hoci sa Šiprúň nenachádza na hlavnom hrebeni Veľkej Fatry, určite stojí za návštevu. •
text a foto: Viera Poláková
