Dedinka malá, učupená v lone hôr Javoria neďaleko starej obchodnej cesty zo Zvolena do Krupiny. Leží pod horami, trochu do kopca, slnko ju zalieva po celý deň. V strede dediny nás víta nový kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi so starou drevenou zvonicou. Keď si po stúpaní do dediny vydýchneme a rozhliadneme sa dolu do doliny, kde leží vodná nádrž Dobrá Niva, zaslúženou odmenou nám bude prekrásny pohľad na Štiavnické vrchy, na ich severovýchodný okraj. Do modra zafarbené končiare pôsobia ako maľovaný obraz a zanechávajú v nás dojem veľkolepej kulisy.
Dominantou Podzámčoku je hrad Dobrá Niva z druhej polovice 13. storočia, ktorý slúžil obranným účelom. Poslední majitelia hradu Esterházyovci ho vlastnili od roku 1614 do roku 1804 a od konca 18. storočia je hrad opustený. Dnes je z neho zachránené torzo hlavných múrov vďaka obci Podzámčok. Hrad stojí na homolovitom návrší nad dedinou, z ktorého je prekrásny výhľad na široké okolie. Velikánska lúka pod hradom je lákadlom na prechádzky s vôňou novej trávy a lúčnych kvetov. Je tu tichučko, sem hore k hradu sa nedostanú rušivé zvuky. Preto si aj obec vybrala toto miesto za odpočinkovú zónu, park s lavičkami a ohniskom. Tu sa možno skrývajú tajomstvá histórie Podzámčoku a jeho obyvateľov a svedectvo o živote ich predkov.
Na nádvorí hradu sa každoročne stretávajú Podzámčania pri vatre na svätého Jána. V deň svojho patróna si tu pripomínajú tradície s preskakovaním jánskych ohňov. A veru tradície a folklór sa v Podzámčoku uctievajú, udržiavajú si ho a pripomínajú pri rôznych príležitostiach. V malom prírodnom amfiteátri sa každoročne organizujú folklórne slávnosti Na svätého Jána v Podzámčoku. Schádzajú sa tu súbory z blízkeho okolia i zo vzdialenejších končín, dolinou pod hradom znejú spevy a ľudová hudba a na javisku sa striedajú tance. A stretávajú sa tu nielen dospelí, ale aj deti. Už od mlada v nich pestujú lásku k svojmu kroju a k tradíciám, deti oblečené do kroja sú milé a krásne.
Folklórne slávnosti Na svätého Jána navštevujem už niekoľko rokov. Vždy sa sem rád vraciam v očakávaní niečoho nového, pekného a príjemného. Atmosféra tohto dňa býva vždy jedinečná a niekedy až ťažko odísť a rozlúčiť sa. Ale všetko sa raz skončí, skončí sa aj tento ročník slávností a začne sa pripravovať nový na nasledujúci rok.
Môj posledný pohľad na širokánsku lúku, na okolité vrchy, cestou z amfiteátra sa zastavím pri kríži s aureolou, neďaleko neho je kamenný kríž vari ešte z predminulého storočia. Vedľa cesty na kraji jarku je kvet divozelu ako maják pod hradným vŕškom, aby sme vedeli, že sa tu treba znovu zastaviť, pokochať okolitou prírodou, krásnymi horami a stretnúť sa s príjemnými ľuďmi.
text a foto: Milan Hlôška
