Pred štyridsiatimi rokmi sme podnikali výlety za krásami Slovenska s fotoaparátmi a s nádejou, že objavíme krajinu neobjavenú, civilizáciou neporušené miesto, tichý zapadákov, kde líšky dávajú dobrú noc a kde sa končia aj prašné cesty. Tak trochu sme závideli majstrovi Karolovi Plickovi nielen jeho majstrovstvo a kumšt, ale aj miesta, ktoré navštívil a zobrazoval na svojich fotografiách. Miesta, kde netrčali stĺpy a stožiare, kde nepretínali oblohu elektrické drôty, Miesta, ktorých sa civilizácia nedotkla. A bolo to ťažké....