Len krátko po tom, ako si prírodovedec, fotograf, kameraman a režisér Tomáš Hulík prevzal výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za svoj dokumentárny film Slovensko — prítomná minulosť, pripravilo Slovenské národné múzeum (SNM) vo svojej sídelnej budove na Vajanského nábreží v Bratislave jeho fotografickú výstavu o súčasnom stave kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenska pod názvom Odvrátená strana Slovenska. Kým spomínaný film je oslavou zachovaných architektonických skvostov našej krajiny a jej reprezentačnou pýchou, súbor fotografií na prítomnej výstave je sebakritickou obžalobou zanedbanej časti nášho kultúrneho a prírodného dedičstva.
Výstave v SNM predchádzala viacročná práca autora na rovnomennom filmovom dokumente. „Prostredníctvom 230 fotografií, ortofotomáp a faktografického materiálu ukazuje stav krajiny, kde totalitný režim zanechal stopy na stave životného prostredia, hmotnej kultúry, ale aj v myslení ľudí a vedomí celej spoločnosti. Toto dedičstvo je také veľké, že sme ho ani tridsať rokov po Nežnej revolúcii nedokázali eliminovať,“ hovorí autor výstavy Tomáš Hulík.
Konfiškácie pôdy, majetku a znárodnenie v roku 1945 a po roku 1948 popretŕhali vzťahy človeka k dedovizni, vlastnej roli, chalupe, obci, ako aj k pamiatkam, ktoré si predkovia po stáročia odovzdávali z generácie na generáciu. Živelný rozmach industrializácie v 50. rokoch 20. storočia spôsobil závažné environmentálne záťaže slovenskej krajiny. Vyrástli betónové monumenty v štýle socialistického realizmu. Vzniklo aj množstvo unikátnych a kvalitných architektonických diel, ale náš vzťah k nim je rozpačitý. Vysoké prevádzkové náklady a nevyhovujúce technológie veľkorysých realizácií bránia ich súčasnému využitiu. Chátrajú a stávajú sa korisťou nenásytných developerov a podnikateľov. Pamiatky histórie Slovenska zasiahli viaceré dejinné zvraty najmä v priebehu 20. storočia. Rodové sídla šľachty – hrady, zámky a kaštiele, sa bez svojich majiteľov stali predmetom drancovania, sídlami polepšovní, učilíšť, starobincov, psychiatrických liečební a skladov jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov. Nepriaznivý osud postihol aj cirkevný majetok, predovšetkým objekty kláštorov. Novú nádej nepriniesli často ani reštitúcie po roku 1989.
V podobnej situácii sa nachádza aj kultúrne dedičstvo v rukách štátu. Každá štvrtá národná kultúrna pamiatka je v súčasnosti narušená či v dezolátnom stave. Mnohé slovenské dediny, osady a lazy vymierajú. V krajine minerálnych žriediel došlo k devastácii vzácnych kúpeľných objektov. Ornú pôdu, pasienky a lesy meníme na stavebné parcely. Ničíme vzácne biotopy a prirodzené prostredie chránených druhov. Suroviny vyvážame do zahraničia a hotové výrobky dovážame späť. Konzumujeme, znečisťujeme a vo veľkom hromadíme odpad.
Výstava a na výstave prezentovaný rovnomenný filmový dokument Odvrátená strana Slovenska sú príbehom o tom, čo sme zdedili, stratili a ako sa k tomuto dedičstvu správame. Výstava farebných fotografií Tomáša Hulíka je smutným obrazom súčasnosti. Ukazuje na nezodpovedný vzťah časti našej populácie k prírodným i kultúrnym pamiatkam a spôsob, ako sa neraz staviame ku kultúrnemu odkazu našich predkov. Výstava inštalovaná na ploche okolo 500 m2 je prístupná verejnosti do 23. mája 2021. •
foto: Tomáš Hulík
Tento článok bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Článok reprezentuje výlučne názor autora a fond nezodpovedá za jeho obsah.
