Presne pred 100 rokmi, v januári roku 1921, vznikol časopis Krásy Slovenska — dodnes najstarší kontinuálne vychádzajúci časopis na Slovensku. Svetlo sveta uzrel vo vtedajšom Liptovskom Svätom Mikuláši a hlavným iniciátorom jeho vzniku bol Miloš Janoška.
Učiteľ Miloš Janoška (1884 – 1963) patril v prvej polovici 20. storočia k najčinorodejším osobnostiam na Slovensku. Okrem toho, že bol autorom prvého slovensky písaného sprievodcu po Vysokých Tatrách, patril k spoluzakladateľom Múzea slovenského krasu, Tatranského spolku turistického či časopisu Krásy Slovenska. Zaslúžil sa aj o výstavbu viacerých horských chát a budovanie turistických chodníkov. Narodil sa v Jasenovej na Orave v rodine evanjelického kňaza a neskôr biskupa. Študoval v Banskej Bystrici a Šoproni a neskôr pôsobil ako učiteľ v Štrbe. Hoci po prvej svetovej vojne sa stal školským inšpektorom v podtatranskej oblasti, predovšetkým zostal neúnavným propagátorom krás Slovenska a dušou turistického hnutia.
V živote Miloša Janošku nebolo náhodou, že rok 1921 sa stal aj rokom zrodu nového turistického časopisu a jeho rozbehu. Ako Miloš Janoška napísal vo svojom denníku: „chceli sme turistiku na Slovensku rozprúdiť osobitným slovenským časopisom propagujúcim návštevu našich prírodných krás.“
Predchádzalo tomu Janoškovo prijatie miesta tajomníka v liptovskomikulášskom spolku Tranoscius, kde ako účtovník pôsobil už aj Pavel Stacho. Obaja spolu s ďalšími priateľmi intenzívne pociťovali nedostatočnú propagáciu slovenskej turistiky a turistický časopis mal byť podľa nich najlepším prostriedkom k jej ďalšiemu rozvoju. Na návrh Miloša Janošku dostal názov Krásy Slovenska. Z denníka Miloša Janošku: Stacho o našom úmysle napísal svojmu priateľovi Matejovi Sopkovi, typografovi vyučenému u Karola Salvu v Ružomberku, že ideme vydávať slovenský časopis turistický, keď naša snaha založiť a udržať slovenský turistický spolok zlyhala. Ale aby sme svoj úmysel – vydávať Krásy Slovenska mohli aj uskutočniť, potrebujeme finančnú pomoc aspoň do začiatku, a preto Stacho požiadal Sopku, aby sa ujal veci v Amerike i u svojich známych.
A naozaj. Americkí Slováci pomohli zbierkou, ktorú zorganizoval Stachov priateľ Matej Sopko. Dokázal zozbierať na tú dobu veľkú finančnú čiastku (5 000 Kčs), a tak Miloš Janoška spolu s Pavlom Stachom sa mohli pustiť ako prví redaktori do práce a začiatkom roku 1921 vyšlo prvé číslo Krás Slovenska. Čo tomu bezprostredne predchádzalo, nádherne opisuje Miloš Janoška vo svojich pamätiach: Ja kreslil som i titulnú stranu obálky časopisu a aj niektoré grafické ozdoby, podľa ktorých dali sme vyhotoviť štočky. O tlačení, korektúre, expedícii dohovoril som sa s miestnym majiteľom kníhtlačiarne a knihárne, Františkom Klimešom, ktorý ochotne išiel nám po ruke, lebo veď bol to i jeho záujem, aby sa nádejný časopis tlačil u neho. O veci písal som bol aj niekoľkým priateľom, o ktorých som predpokladal, že ako milovníci slovenskej prírody, radi sa pripoja a príjmu spolupracovníctvo v redakcii Krás Slovenska. Tak stali sa spolupracovníkmi: brat Dr. Jur Janoška, Jozef Sivák, Anton Straka, Matej Sopko a prof. Ján Volko. Redaktormi sme boli: ja a Pavel Stacho. Ako vydavatelia boli sme: ja a Matej Sopko. Tak na našu nemalú radosť vyšlo.
Už v úvodníku prvého čísla si priatelia vytýčili heslo časopisu „Poznajme otčinu!“ a jedna z ich ďalších myšlienok načrtla i hlavný cieľ časopisu platný až do dnešných dní: Ide nám o povznesenie turistiky na Slovensku, ako v kraji v tomto ohľade zanedbanom, ale eminentne turistickom.
Prvé číslo časopisu bolo teda začiatkom roka 1921 na svete. Nepredávalo sa, ale bolo posielané ako ukážka s dovetkom, že druhé číslo bude posielané už len skutočným predplatiteľom. A ako opisuje Miloš Janoška nasledujúce dni a týždne? Ponúkam ďalší úryvok z jeho pamätí: Predplatné určili sme na ročných Kčs 42, do cudziny Kčs 50 a do Ameriky 1.20 dolára. Už vopred sme si nadobudli adresy možných predplatiteľov. V prvom roku bolo odberateľov niečo vyše 1 000. Časopis rozposielali sme v 1 200 exemplároch. Prvé číslo tlačilo sa vo vyššom počte. Nepamätám sa, ako sme sa dojednali s F. Klimešom. Platil som mu vždy len á konto. Za tlač, papier a expedíciu vyplatil som mu na účet Kčs 20 500. Mnoho stáli najmä štočky. V roku 1922 platil som F. Klimešovi á konto 23 000 Kčs a v roku 1923 22 000 Kčs. Klišé, expedícia a iné výdavky činili ročne blízko 20 000 Kčs, nuž nie div, že som neskôr doplácal na vydávanie postupne vždy viac a viac, lebo predplatiteľov nepribúdalo, skôr ubúdalo, i keď počet odberateľov sa neumenšil. Nemal som dosť času venovať sa propagande a sústavnému napomínaniu neplatiacich. Ale bol som rád, že časopis existuje a že robí turistike dobrú službu. Keby som sa bol mohol viac venovať administrácii a vôbec hmotnej stránke časopisu, iste by bol vzrástol počet predplatiteľov, čo by bolo malo priaznivý účinok i na obsahové zdokonalenie, lebo je možné, že by sa bolo stalo možným aspoň skromne odmeniť literárnych prispievateľov. Platil som len vďačným dobrým slovom. Keby prispievatelia boli odpadli a keby neboli aj oni dobrovoľne dopisovali, Krásy Slovenska boli by bývali odsúdené k skorému zániku.
foto: archív časopisu Krásy Slovenska
Tento článok bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. Článok reprezentuje výlučne názor autora a fond nezodpovedá za jeho obsah.
