Etnologická výstava v Slovenskom národnom múzeu v Martine
Práca roľníka bola po celé stáročia nielen spôsobom získavania obživy, ale určovala aj spôsob života jednotlivcov, rodín i celých spoločenstiev, ba aj etník. Roľníckym základom života bola výrazne ovplyvnená nielen materiálna kultúra, ale aj sociálne a duchovné prejavy spoločnosti. Komplexný pohľad na prácu a život roľníctva a jeho význam pre kultúru našej krajiny od praveku až do polovice 20. storočia poskytuje etnologická výstava, ktorú usporiadali v Etnografickom múzeu Slovenského národného múzea v Martine v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie SAV.
Roľnícka kultúra európskych národov bola oddávna jedným z koreňov ich histórie. Jej úroveň bola odrazom historických, prírodných i sociálno-ekonomických podmienok súdobých spoločenstiev. Je nielen výsledkom snahy uspokojovať vlastné materiálne potreby (najmä stravovanie, odievanie a bývanie), ale aj dôkazom agrokultúrnych zásahov do krajiny, stupňa kultúrnej vyspelosti v spôsobe humanizácie príslušného prírodného prostredia. Súčasne ovplyvnila medzigeneračné a iné vzťahy v rodine, usporiadanie spoločenstiev, ale aj vývoj majetkovo-právnych vzťahov v krajine a podobne.
Žatva, zvážanie obilia volským záprahom. Belá-Dulice, 1950 
Plytka, ale tazka orba. Kralovany, 1940 1955
Výstava o roľníctve, tomto fenoméne dejín Slovenska, je zostavená z dvoch tematických častí. V historickej skratke prezentuje roľníka ako živiteľa celej populácie a formovateľa krajiny. Veď prakticky všetky kultúrne prejavy obyvateľov Slovenska mali vzťah k práci roľníka. Išlo o formovanie obrazu krajiny, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie platné v spoločnosti. To všetko bolo v minulosti aj u nás výrazne ovplyvnené roľníckym zamestnaním a produkciou. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach boli ich kultúra a spôsob života optimálne.
Desiatky trojrozmerných múzejných zbierkových predmetov, ale aj obrazové, najmä fotografické a audiovizuálne doklady o tradičnom spôsobe vidieckeho života približujú návštevníkovi výstavy životný štýl roľníka a jeho rodiny. Svet roľníka je na výstave predstavený prostredníctvom modelu dobovej roľníckej usadlosti z prelomu 19. a 20. storočia ako základného sociálneho priestoru roľníckej rodiny. Diorámy sú doplnené audiovizuálnym dokumentom, ktorý divákovi priblíži reálny život roľníka.
Inštalácia tradičných roľníckych pracovných nástrojov 
Model tradičného zariadenia izby roľníka na výstave
Osobitná obrazovo-textová časť výstavy je venovaná záujmu slovenskej inteligencie, ktorá sa o prácu roľníka a život jeho rodiny zaujímala. Výstava prináša informácie o tom, aké boli výzvy i limity doby, ktoré motivovali slovenských národných dejateľov, umelcov i vedcov zaujímať sa o túto problematiku. Práve poznaním tejto etapy kultúrnohistorického vývinu Slovenska je možné pochopiť dosah civilizačných zmien, akými slovenská spoločnosť prešla od 18. do polovice 20. storočia.
Výstavu pripravili popredný slovenský etnológ Peter Slavkovský, riaditeľ SNM v Martine Radovan Sýkora a kolektív etnografiek – kurátoriek múzea v budove Etnografického múzea SNM na Malej Hore v Martine. Potrvá do polovice septembra 2022. •
foto: fotoarchív SNM v Martine, Karel Skřipský, Ján Halaša
Tento článok bol podporený finančným príspevkom z Fondu LITA.
