Hoci o Smolenickom zámku a jeho okolí sme podrobnejšie písali v čísle 3-4/2021, v tomto príspevku si podrobnejšie všimneme jeho filmovú minulosť. Nakrúcali sa v ňom totiž viaceré rozprávky, filmy či seriály a dodnes patrí k obľúbeným miestam nielen milovníkov histórie alebo architektúry, ale tiež filmových fanúšikov.
Smolenický zámok vybudovali na ruinách pôvodného hradu z 15. storočia a patrí k najmladším zámkom na Slovensku. Definitívne ho dokončili a zariadili až po druhej svetovej vojne, kedy bol letným sídlom Slovenskej národnej rady. Od roku 1953 slúžil ako Domov vedeckých pracovníkov Slovenskej akadémie vied (SAV) a dnes je Kongresovým centrom SAV. Napriek jeho kráse a architektúre nejde o čisto pamiatkový, ale účelovo obývaný objekt a ako jeden z najkrajších zámkov je pochopiteľne atraktívny aj pre filmárov. V minulosti tvoril nádherné kulisy pri nakrúcaní viacerých rozprávok a filmov.
Sám vojak v poli
V súvislosti s filmom sa so Smolenickým zámkom spája najmä trojdielna dráma Sám vojak v poli (1964) so Štefanom Kvietikom v hlavnej úlohe. Dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny prevažne vo Francúzsku, avšak tretí diel nás prenesie aj do Talianska. Smolenický zámok sa vo filme objavuje ako sídlo baróna Ramoniho. Na viacerých záberoch je zachytená asfaltová cesta vedúca k zámku, jeho nádvorie, ako aj časti interiéru. Vo filmových scénach vidno mnoho detailov – brány, schodiská, zábradlia či stropné klenby, ktoré je možné rozpoznať i dnes.
O ľuďoch a čarodejníkoch
Rozprávka O ľuďoch a čarodejníkoch (1999) prekvapí na prvý pohľad hviezdnym obsadením. Zástup známych hereckých mien vedie Ivana Christová, prvá novodobá Miss Československa (1989). Objavuje sa prekvapivo v úlohe čarodejnice Kláry pomáhajúcej ľuďom a zamilovanej do kráľa (Milan Bahúl), ktorý svojmu kráľovstvu vládne práve zo Smolenického zámku.
Hoci vo filme môžeme zazrieť točité schodisko z Bojnického zámku, väčšina exteriérov pochádza zo Smolenického zámku. Aj naháňačka mladej princeznej Liliany (Petra Millerová, predstaviteľka o. i. aj Barborky zo seriálu Otecko sa mi nepáči) sa odohráva v interiéri a neskôr na hradnom nádvorí a ukazuje viaceré prvky vnútornej architektúry zámku.
Dúhenka
V televíznej rozprávke Braňa Mišíka Dúhenka (2000) o prísnom svete Vládcu prameňov a jeho dcéry Dúhenky sa znovu objaví aj Smolenický zámok. Zo zámku počas celého príbehu ľahko rozpoznáme jeho exteriéry, nádvoria s udržiavanou zeleňou či schodisko.
Zázračný nos
Rozprávka Zázračný nos (2016) a jej príbeh výhry dobra nad zlom sa odohráva v kráľovstve s krásnou záhradou, nádvorím a parkom, ktorý pozorný divák ľahko identifikuje ako okolie Smolenického zámku. Ide pritom o kombináciu záberov a strihu, v ktorom interiér kráľovského hradu tvorí zámok Buchlovice z Českej republliky. Exteriéry zo Smoleníc doplnili filmári
v jarmočných scénach trnavským Námestím sv. Mikuláša, ktoré sa stalo kulisou filmu nielen vďaka zachovanej stredovekej architektúre, ale tiež dlažbe s dobovým nádychom. Z ďalších lokalít sa objavujú exteriéry a interiéry moravského
zámku Lednice.
O liečivej vode
V roku 2020 vznikala na Smolenickom zámku neobyčajná celovečerná rozprávka O liečivej vode. Zaujímavé herecké obsadenie, kostýmy a najmä vybrané miesta nakrúcania umožnili vytvoriť vizuálne veľmi pekné dielo. Ako to v rozprávkach býva, dobro nad zlom nakoniec zvíťazí, no kým sa tak stane, môžeme sledovať nemálo scén nasnímaných práve na nádvorí zámku, ako aj v jeho interiéri. Na zámok sa filmové kamery pozreli aj z diaľky, a tak ho vidíme v plnej kráse obklopený malokarpatskou prírodou. Pre niektoré scény si filmári odskočili aj na neďaleký Červený Kameň. Scény s vodným mlynom sa nakrúcali pri drevenom vodnom mlyne v Tomášikove.
Ďalšie filmy
Plavčík a Vratko (1981) bola prvá rozprávka, ktorej tvorcovia využili exteriéry Smolenického zámku. Nakrúcala sa na mnohých miestach Slovenska a niekoľko záberov si jej tvorcovia odniesli aj zo Smolenického zámku.
Podobne to bolo aj pri muzikáli Zázračný autobus (1982) s Darinkou Rolincovou. V rozprávke Husiarka a kráľ (1983) sa filmovalo v udržiavanom zámockom parku, ako aj vo vzdialenejších exteriéroch s výhľadom na zámok. Vidieť ho napr. v scénke, kde husiarka (Petra Vančíková – Alžbetka z Perinbaby) ukazuje kráľovi (Michal Dočolomanský) črievičku. Aj záverečná scéna s titulkami je natočená pod Smolenickám zámkom.
Ďalšia z televíznych rozprávok Čertovo vrece vznikala v roku 1988. So Štefanom Skrúcaným a Júliusom Satinským v hlavných úlohách nakrúcali filmári na niekoľkých miestach v okolí hradu s výhľadom na hrad aj pod ním. Prvé stretnutie s čertom aj prvý pekelný výbuch prebiehali v parku so zámkom v pozadí. Mimo štúdiových scén sa však nakrúcalo aj na nádvorí a pri jazierku.
So Smolenickým zámkom sa spájajú nielen rozprávky, ale napr. aj komédia Páni sa zabávajú (1971) na motívy tvorby Ladislava Nádašiho‑Jégého, ktorá je vtipným pohľadom na panskú spoločnosť na prelome 19. a 20. storočia. Pri Smolenickom zámku pri jazierku vznikala slávna scéna nahej ženy vchádzajúcej do vody, na ktorú sa pozerá pán poslanec Brezovický (Karol Machata). Nakrúcalo sa aj v kaštieľoch v Bábe, Lúčnici nad Žitavou či vo Veľkom Bieli. Jeho schodisko dnes možno identifikovať len vďaka príležitostným akciám, počas ktorých malú časť barokového kaštieľa sprístupnia verejnosti. Nadčasový film Zmluva s diablom (1967) sa spája síce najmä s Červeným Kameňom, ale filmový hrad a jeho exteriéry v skutočnosti
tvoril Smolenický zámok.
