Početnými piesňami i legendami opradená Poľana (1 458 m) ukrýva a ponúka množstvo rozličných zaujímavostí. K nim patrí aj pozoruhodná riečna sieť. Do kaldery, ktorá sa ako veľká kotlovitá priehlbina nachádza uprostred bývalého treťohorného stratovulkánu, sa strmými vnútornými svahmi zbieha radiálna dostredivá sieť potokov, aby ich vody odviedol tok Hučavy. Práve tej Hučavy, ktorá pôvodne tiekla vonkajšími západnými svahmi masívu Poľany a spätnou eróziou za výdatnej pomoci zlomovej tektoniky prerazila pôvodný oblúk kaldery.
„Žblnky-žblnky, žblnky-žblnky. Tak zurčavo sa medzi sebou rozprávajú veselé, rozihrané, šantivé vlnky Hučavy. Veď ako napovedá jej názov, Hučava veru nie je žiadnym tichým a pokojným tokom. Práve naopak! Už jej spenené bystriny a jarky s poriadne studenou vodou, stekajúce do kaldery Poľany, do ktorej sa vraj kedysi dávno prepadol pôvodný vrchol obrovskej sopky, si rezko nôtia.”
Peter Urban: Jánošíkova skala (2005)
Vonkajšie svahy Poľany sú zase charakteristické radiálnou odstredivou sieťou vodných tokov, ktoré sa postupne, stekajúc dole svahmi, rozbiehajú na všetky svetové strany. Ich vody napokon aj tak končia v rieke Hron, do ktorej sa vlievajú Čierny Hron, Hutná i Slatina.
„Voda stekala z Poľany početnými a výdatnými bystrinami, potôčikmi, potokmi aj riečkami na všetky strany sveta.”
Peter Urban: Trpaslík a žabica (2020)
Na potokoch na vonkajších svahoch masívu Poľany vzniklo aj niekoľko vodopádov – zvislých stupňov (skalných prahov) v riečnom koryte, cez ktoré prepadá vodný tok. Najznámejší z nich je určite dvadsaťtrimetrový Vodopád Bystrého potoka (ľudovo nazývaný Bystrô), ktorý okrem iného v roku 2014 zvíťazil v ankete Sedem divov Poľany. V minulom roku sa uskutočnila rekonštrukcia výstupových rebríkov s technickými prvkami, čím sa zvýšila nielen bezpečnosť návštevníkov pri vodopáde, ktorý je národnou prírodnou pamiatkou, ale aj zabezpečujú lepšiu ochranu prírody.
Menej známy, no rovnako zaujímavý a tiež chránený je aj vodopád Spády, ktorý sa nachádza v severovýchodnej časti Poľany. V pôsobivom skalnom andezitovom amfiteátri v nadmorskej výške 940 m ho vytvorili vody Spádskeho potoka, ktorý je ľavostranným prítokom Kamenistého potoka. Vodopád Spády pozostáva z dvoch stupňov s celkovou výškou 15 m.
Vodopád vrátane ojedinelej morfologickej formy – skalného stupňa s mohutným blokovým zrútením pyroxenických andezitov – bol v roku 1988 vyhlásený za chránené územie – chránený prírodný výtvor.
„Návrh na ochranu tohto vzácneho prírodného výtvoru Poľany som odovzdal v ,Správe k projektu maloplošného chráneného územia Spády v CHKO Poľana´ dňa 7. októbra 1986. Vodopád vysoký 15 m sa nachádza v rovnomennej doline na SV svahoch hlavného hrebeňa stratovulkánu Poľany v nadmorskej výške 930 – 1 000 m s výdatnosťou vôd priemerne 10 l za sekundu. Vodopád sa vytvoril na hrane rozhrania vulkanických zlepencov s podložným lávovým prúdom andezitov, ktorý sa vylial pred 12 miliónmi rokov. Geologická situácia je rovnaká ako u vodopádov Bystré na južných svahoch Poľany.”
Dušan Kubíny: Práca a život v katedrále prírody (1999)
V súčasnosti je prírodnou pamiatkou vodopád Spády so štvrtým stupňom ochrany. Okrem geomorfológie je dané územie zaujímavé aj z hľadiska malakofauny. Bolo v ňom zistených viacero druhov mäkkýšov, indikujúcich zachovalé horské lesy v okolí.
„Tak na pokusné ploše Spády bylo r. 1951 zjištěno celkom 45 druhů, z toho 16 příslušníků čeledi Clausiliidae, což je pro montánní stanoviště klimaxového typu (t. j. bez extrémních mikrobiotopů, jaké představují napr. vápencové nebo dolomitové skalky) ve střední Evropě bohatství naprosto mimořádné.“
Vojen Ložek: Malakofauna Poľany a její význam z hlediska biogeografie Západních Karpat (1993)
Vodopád Spády nie je sprístupnený značeným turistickým chodníkom. Vedie k nemu asfaltová komunikácia z Kamenistej doliny, odbočujúca pri búde a bývalej koniarni. V zákrute cesty pod vodopádom bol vybudovaný prístrešok.
Mnohých možno prekvapí, že vodopád sa nachádza v katastrálnom území Valaskej, ktorá je od neho vzdialená 22 km. Chotár tejto obce je rozsiahly a siaha až na hrebeň kaldery „Poľany – matky hory“.
„Hoci sa Valaská rozkladá priamo na oboch brehoch Hrona, jej chotár je rozľahlý a štverá sa lesmi lemujúcimi Kamenistý potok až vysoko na samotný hrebeň Poľany. Na pravej strane rieky zaberá Ždiarik, Chodorov vrch a tok Štiavničky. Na ľavom brehu sa spočiatku pri Svätom Jáne zužuje, lež potom sa rozšíri a šplhá cez Zemanovú, Havašku, Dankovú, Spády a Hrončecký grúň až na hrebeň medzi Brusnianskym grúňom, Kopcami, Záhorskou skalou a Kľukou. O to, že je taký veľký, sa vraj pričinil smelý valach, ktorý si ho vymedzil na pokyn samého kráľa Mateja.”
Peter Urban: Valaštiansky chotár (2020)
foto: Peter Urban
