Okresné mesto Brezno leží v údolí horného toku Hrona vo východnej časti Horehronia v Banskobystrickom kraji a pýši sa viacerými pamätihodnosťami.
Námestie a netradičný mestský park
Breznianske centrálne obdĺžnikové Námestie M. R. Štefánika s rozlohou 213 x 146 metrov patrí medzi ojedinelé na Slovensku. Okrem zaujímavých stavieb ho tvorí historický park, ktorý sa začal budovať už v roku 1884. Je jediným historickým mestským parkom na hornom Pohroní. Jeho ústredným prvkom bol kedysi pomník cisárovnej Alžbety Bavorskej, známej ako Sisi, umiestnený severne od kostola. Lúčovite sa k nemu zbiehali chodníky lemované zeleňou. Na tomto mieste od roku 1939 stojí pomník slovenského satirika a dramatika Jána Chalupku, v roku 2007 pribudol v parku pomník Martina Rázusa. Pred budovou radnice slávnostne odhalili 5. mája 1929 pomník generála M. R. Štefánika pri príležitosti 10. výročia jeho tragického úmrtia. V roku 1952 ho z ideologických dôvodov odstránili, ale občania mesta zabránili plánovanému roztaveniu jeho bronzovej sochy a takmer štyridsať rokov ju chránili. V roku 1990 pamätník reinštalovali. Neďaleko od pomníka sa nachádza socha partizána od akademického sochára Tibora Bártfaya z roku 1952. Na platniach umiestnených okolo podstavca sú uvedené mená padlých v 1. a 2. svetovej vojne. Pri oslobodzovaní Brezna boli pred budovou radnice pochovaní padlí vojaci.
V roku 2010 park vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Breznianske námestie vzhľadom na významné kultúrne a historické hodnoty bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu. V roku 2011 prešiel mestský park spolu s námestím rekonštrukciou. Zachoval si pôdorys, pôvodná je aj kompozícia stromoradia so systémom komunikácií.
K mestu a najmä jeho námestiu od dávnych čias patrili trhy a jarmoky, na ktoré prichádzali predávajúci aj kupujúci z blízka aj z ďaleka. Vyznačovali sa neopakovateľnou atmosférou. Prvý jarmok sa konal na základe trhového práva už v roku 1488. Od tých čias sa na breznianskom námestí každoročne v neskorú jeseň konajú jarmoky.
V roku 1984 mestské kultúrne stredisko zaradilo do svojej činnosti súťaž kresleného humoru a satiry, ktorá dostala názov Bomburova šabľa. Za myšlienkou zrodu tohto podujatia stoja dvaja Brezňania – karikaturista Peter Zifčák a kultúrno-osvetový pracovník Daniel Rakyta. Spočiatku mala táto súťaž a výstava regionálny charakter, ale svojím rozsahom nadobudla celoslovenský a medzinárodný rozmer.
Mestská veža – symbol mesta
Mohutná hranolová stavba s manzardovou strechou bola postavená v roku 1830 v klasicistickom štýle. Zvonica s výškou 31 m v minulosti slúžila ako strážna veža. Nad tretím nadzemným podlažím sa nachádzal byt strážnika, ktorý úderom na zvon ohlasoval nebezpečenstvo požiaru. Vo veži sú umiestnené tri zvony. Jeden z nich, Kalazanského zvon, odliali v Banskej Štiavnici v roku 1780, váži 980 kg. Dva menšie – zvon sv. Vendelína a Floriána pribudli takmer pred storočím v roku 1924. Breznianska mestská veža je sprístupnená verejnosti.
Radnica a mariánsky stĺp
Radnica v Brezne bola vybudovaná v roku 1770 na mieste staršej budovy zo 16. storočia. Budova mala slúžiť na zasadnutie magistrátu pre senátorov, strážnikov a mestský archív. V roku 1779 bola radnica prestavaná. Priestory prízemia sú zaklenuté renesančnými klenbami, na poschodí sú neskorobarokové klenby zdobené zrkadlami a štukovou ornamentikou. Na bočnej východnej fasáde prízemia sa nachádza erb mesta Brezna pochádzajúci z Hrončianskej brány mestského opevnenia. Balkón na priečelí sa stal miestom vystúpení pri dôležitých udalostiach. Budova je v súčasnosti sídlom Horehronského múzea.
Mariánsky stĺp sa spája s osobou piaristu Wolfganga. V roku 1741 predniesol mestu prosbu, aby darovalo vhodné miesto na postavenie sochy Panny Márie. Magistrát prosbu vypočul a vyznačil pre stĺp so sochou priestor pred farou. Postavený bol na náklady mešťana Juraja Machnera, ktorý takto vyplatil trest za verejne vyslovenú kliatbu. Poveternostnými vplyvmi bol zničený kamenný podstavec a stĺp bolo nutné rekonštruovať. Rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1988.
Meštiansky dom číslo 13
Najstarší zachovaný objekt meštianskej architektúry v Brezne pochádza z obdoba okolo roku 1530. Jeho pôvodné neskorogotické jadro bolo upravené do súčasnej podoby v polovici 17. storočia spojením a preklenutím dvoch samostatne stojacich budov. Na čelnej fasáde je zreštaurovaná omietka z obdobia po požiari v roku 1779. V meštianskom dome č. 13 je umiestnená stála historická expozícia Horehronského múzea.
Starý mestský cintorín
Brezniansku mestskú siluetu dokonale dotvára mestský cintorín situovaný na návrší v severnej časti mesta. Miesto posledného odpočinku na ňom našli aj významné osobnosti hospodárskych, kultúrnych či spoločenských dejín mesta aj Slovenska. Jeho celkový ráz umocňuje niekoľko umelecko-historických objektov. Hneď od vstupnej brány zaujme honosná hrobka rodiny Lehotských. Okolo roku 1860 dal rodinnú hrobku postaviť Egid Lehotský. Pochovali do nej jeho otca advokáta Alexandra, matku Žofiu, manželku Otíliu, rod. Kuhinkovú, sestru Hermínu, švagrinú jeho matky Sabínu Lucze a v roku 1894 aj jeho. V hrobke je pochovaný aj profesor banskoštiavnickej Banskej akadémie a kráľovský vládny banský radca Július Lehotský, ktorý bol s Egidom Lehotským v príbuzenskom vzťahu (mal za manželku Egidovu neter Bertu). Do hrobky umiestnili aj dvoch profesorových synov, ktorí zomreli v detskom veku. Posledným pochovaným v hrobke je verejný činiteľ a statkár Egid Lehotský, ktorý bol poslancom uhorského parlamentu v Budapešti za volebný obvod Brezno. Tiež bol predsedom správnej rady Výchovného ústavu – sirotinca arcivojvodkyne Gizely na hrade v Slovenskej Ľupči, ktorý bol za jeho pôsobenia zreštaurovaný. Presadil tiež vybudovanie železnice z Banskej Bystrice do Podbrezovej. Býval v poschodovom dome na námestí v Brezne.
Neskororenesančná jednopodlažná hrobka štvorcového pôdorysu, ktorá je od roku 1990 uznaná za národnú kultúrnu pamiatku, mesto zrekonštruovalo, a tak zachránilo pred zaniknutím. V súčasnosti ju krášli vstupná brána, terasa so zábradlím a osvetlenie. Ide o jednu z najkrajších stavieb starého cintorína. Na cintoríne sa nachádza aj hrobka tunajšieho mestského lekára Huszára a jeho rodiny.
Drevení remeselníci
V parku na námestí môžeme vo vybraných mesiacoch uvidieť päť drevených sôch remeselníkov, a to: krajčíra, mäsiara, klobučníka, kováča a čižmára. Drevené podoby remeselníkov dalo mesto vyrobiť skúseným rezbárom, aby okoloidúcim pripomenuli históriu cechov. Remeselníci tvorili v stredoveku aj ranom novoveku jednu z najvýznamnejších súčastí hospodárskeho, verejného, ale aj spoločenského života. Precízne vyrobené drevené sochy sú dielami rezbárov z Liptova. Pri každej sa nachádza informačná tabuľa v slovenskom a anglickom jazyku, ktorá približuje činnosť konkrétneho cechu.
Sakrálne pamiatky
V Brezne môžeme navštíviť aj ďalšie zaujímavosti a sakrálne pamiatky, medzi ktoré patrí Kostol povýšenia Svätého kríža – Kaplnka Svätého kríža, rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie, evanjelický kostol, piaristický kláštor či synagóga, ktorú v roku 2015 kompletne zrekonštruovali. Najväčšou novinkou je sprístupnená kupola budovy, do ktorej sa návštevníci dostanú po zaujímavých presklených schodoch. V nových priestoroch veže pod kupolou je umiestnená stála expozícia venovaná histórii synagógy a životu židovskej komunity. •
foto: Katarína Šuchová a jej archív
