Súčasnú dvojvýstavu v Slovenskej národnej galérii v Bratislave možno považovať za veľkorysé poďakovanie Vladimírovi Dedečkovi (1929 — 2020), autorovi návrhu na jej rekonštrukciu a dostavbu realizovanú v rokoch 1969 — 1970, tvorcovi veľkých konceptov a takmer stovky stavebných realizácií. Kurátorky oboch častí výstavy — Monika Mitášová a Alexandra Kusá považujú Dedečka za významného spoluautora architektonickej podoby Slovenska.
Medzi Dedečkove realizované stavby patria Areál Poľnohospodárskej univerzity v Nitre, bývalá Krajská politická škola v Modre-Harmónii, budova Slovenského národného archívu a Študentské internáty v Mlynskej doline, výstavisko Incheba, budova Najvyššieho súdu v Bratislave a mnohé ďalšie. Všeobecne je však známe, že SNG mu vďačí aj za jeho podiel na súčasnej podobe galérie, za tvár jej areálu v centre Bratislavy medzi nábrežím Dunaja a historickým jadrom hlavného mesta. Svojím spôsobom ide aj o rehabilitáciu jeho „premostenia“, verejnosťou dlhodobo odmietaného, pôvodne kontroverzného, v súčasnosti však najmä odborníkmi takmer bezvýhradne obdivovaného architektonického diela.
Prvá z výstav Vladimír Dedeček – minulosť a prítomnosť okrem biografických dát, projektov a stavieb predstavuje aj priestory, aké architekt tvoril, a ich kontexty. Druhá časť s názvom Vladimír Dedeček a SNG: Príbeh z budúcnosti je venovaná areálu Slovenskej národnej galérie, spája výstavu architektúry s inštitucionálnou „archeológiou“. Zistíme, aké informácie boli doteraz o stavbe SNG tradované a aká je skutočnosť, pochopíme budovanie inštitúcie a jej sídla ako súčasti modernizačného procesu, ale aj prerodu Bratislavy na mladú metropolu. Stavba národnej galérie bola nielen vo svojej dobe vnímaná rozporuplne. Silný architektonický koncept podmienili dve výrazné osobnosti – bývalý riaditeľ SNG Karol Vaculík a Vladimír Dedeček, jej architekt. Výstava informuje o tom, ako sa presadzovala myšlienka rozšírenia SNG, v akom politicko-spoločenskom kontexte jej protagonisti museli fungovať.
Výstavy zaujmú aj svojím výtvarno-priestorovým riešením a spôsobom inštalácie trojrozmerných exponátov i obrazových dokumentov (autormi dizajnu výstav sú Benjamín Brádňanský a Vít Halada). V prvej časti dvojvýstavy dominujú autorove aj pre výstavu pripravené obrovské sadrové modely, v druhej časti prekvapí „neumelé“ inštalovanie rozsahom a rozmanitosťou pozoruhodnej Dedečkovej architektonickej pozostalosti. Autori výstavy využili veľkorysé priestory na dvoch podlažiach premostenia a nechali tak vyniknúť najmä autorským modelom, plánom, fotodokumentom, časovým líniám života a diela architekta.
Dôležitou súčasťou výstav sú videodokumenty zobrazujúce Dedečkove stavby v súčasnosti aj v dostupnom archívnom televíznom zázname z doby, keď boli stavané či slávnostne sprístupňované verejnosti. Interaktívnou dimenziou výstav sú napríklad minimodely stavieb, ktoré si návštevníci môžu poskladať.
Výstava potrvá do 2. februára 2025.
foto: Peter Maráky a Zuzana Kollárová
