V srdci Malých Karpát sa nachádza dedinka Dobrá Voda, ktorá je malebne situovaná vo vnútrohorskej kotline. Svojich návštevníkov prekvapí nielen „dobrou vodou“, ale aj mnohými ďalšími prírodnými či kultúrno-historickými zaujímavosťami.
Obec je známa predovšetkým ako miesto posledného odpočinku najvýznamnejšieho bernolákovského básnika Jána Hollého (1785 – 1849), ktorý tu v rokoch 1843 až 1849 dožil posledné obdobie svojho života. V štyridsiatych rokoch 19. storočia boli Slováci jazykovo nejednotní. Katolíci väčšinou používali Bernolákom kodifikovanú slovenčinu a evanjelici sa pridržiavali slovakizovanej češtiny.
Evanjelici združení okolo Ľudovíta Štúra preto hľadali kompromis a rozhodli sa jazykovo zjednotiť s katolíkmi. O podporu nového spisovného jazyka vytvoreného na princípe stredoslovenského nárečia požiadali uznávaného Jána Hollého, ktorý svoje literárne dielo vytvoril v bernolákovskej slovenčine. Prvýkrát ho na fare na Dobrej Vode navštívili v roku 1843, len niekoľko dní po obrovskom požiari v Maduniciach, kde predtým pôsobil.
Ťažko chorý básnik pri požiari utrpel rozsiahle popáleniny na ruke a oheň poškodil aj jeho zrak. Hoci štúrovcom novú slovenčinu odobril, sám naďalej zostal verný bernolákovčine. Jána Hollého pochovali na dobrovodskom cintoríne. Jeho život a tvorbu pripomína pomník a Pamätná izba Jána Hollého, ktorá sa nachádza v objekte fary povyše kostola. Na fasádu v roku 1935 osadili pamätnú tabuľu.
Na miestnom cintoríne nájdeme aj chránený strom s najväčším obvodom kmeňa v regióne Trnavy. Ide o lipu malolistú, ktorá má maximálny obvod kmeňa vo výške 1,3 m 655 cm, jej výška je 35 m a má 150 rokov. Lipu vyhlásili za chránenú v roku 2000 kvôli jej kultúrno-historickému, krajinárskemu a ekologickému významu. Nachádza sa v hornej časti cintorína pri oplotení, je pri nej drevený stĺpik, na ktorom nájdeme tabuľku s oficiálnym označením. Strom má pekný vzrast, mohutný kmeň a bohato rozkonárenú korunu.
Cez Dobrú Vodu od západu prechádza Štefánikova magistrála, ktorá pokračuje na sever do lesov Brezovských Karpát. Červeno značkovaná trasa míňa zrúcaninu hradu Dobrá Voda. Hrad je súčasťou prírodnej rezervácie Slopy, ktorá chráni rastlinstvo Dobrovodského krasu. Na bralách môžeme pozorovať rôzne krasové jamy. Medzi zaujímavé krasové útvary patrí Dobrovodské údolie a viaceré vyvieračky (jedna z nich je priamo na námestí obce), štyri jaskyne (nesprístupnené), ponory a jazierka.
Severovýchodne od obce sa nachádza aj najznámejšia vyvieračka trnavského regiónu. Ide o krasovú vyvieračku pod Bachárkou na severnom okraji Dobrovodskej kotliny, ktorá je súčasťou masívu Vrátnej.
Táto prírodná zaujímavosť bola vyhlásená za prírodnú pamiatku 30. apríla 1982. Ak sa chceme vybrať k vyvieračke, nasmerujú nás k nej z dediny zelené turistické značky. Prídeme postupne k odbočke „vyvieračka“ a šípky ukazujú smer doľava ku škole v prírode. Neskôr už nie je cesta značená tabuľkami s vyvieračkou, a preto sa držíme zelenej turistickej značky. Keď prejdeme okolo kríža, putujeme približne ešte dva kilometre, až prídeme na križovatku ciest, kde odbočíme z turistickej značky doľava. Širokou neznačenou poľnou cestou pokračujeme ďalej, prídeme do lesa úzkym chodníkom a po pár metroch objavíme vyvieračku.
Najsilnejšie zemetrasenie
Ďalšou zaujímavosťou okolia Dobrej Vody je aj seizmicita tohto územia. Miestni obyvatelia pocítili 10. januára
1906 zemetrasenie, ktoré sprevádzalo mohutné dunenie podobné výbuchu. Bolo také silné, že zem pod nohami sa triasla aj obyvateľom susedných krajín. Zemetrasenie s epicentrom východne od obce Dobrá Voda udrelo približne sedem minút po polnoci. Išlo o najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska v 20. storočí a zároveň o prvé zemetrasenie u nás, ktoré bolo zaznamenané aj prístrojovo.
Foto: Ján Lacika a Viera Poláková
