Neveľký stredoveký hrad bol vybudovaný na temene skalného zrázu nad obcou Zlatá Baňa, kde stál v nadmorskej výške 835 m. Prístup k hradu je výlučne pešo po pomerne namáhavom stúpaní. Za obcou je možnosť parkovania, odkiaľ sa k hradu dostaneme po značkovanej turistickej trase.
História
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza zo sťažnosti súrodencov Mikuláša, Štefana, Dezidera a Petra, synov Buduna z Ploského. Sťažovali sa na násilné obsadenie ich hradu bratmi Egidom, Andronikom a Dionýzom, synov Jána z drienovskej vetvy rodu Abovcov, a súrodencami Čama, Čuda a Botha, synmi Othmara z Gelnice. Tí sa z neznámych príčin spojili, hrad obsadili a dokonca značne poškodili. Poznáme aj svedectvo, ktoré v roku 1299 poskytol comes Štefan, pričom oznamuje, že bratia Egid a Andronik, Jánovi synovia, násilne a bez akejkoľvek príčiny obsadili hrad Makovica (pomenovanie hradu Bodoň) a spôsobili na ňom škodu vo výške 100 mariek. Keďže bol hrad poškodený, môžeme konštatovať, že ho útočníci dobýjali.
Bitka o hrad však musela byť náročná, keďže bol vybudovaný na vyššom skalnom bloku a bol dobre chránený skalným zrázom, kruhovou vežou a kamennými hradbami. Poznáme aj výsledok sporu. Kráľovská kancelária darovala ako odškodnenie pre synov Buduna dedinu Puch, ktorá predtým patrila útočníkom. Išlo v súčasnosti o zaniknutú usadlosť medzi východoslovenskými dedinami Herľany a Vyšná Kamenica v blízkosti Herlianskeho potoka. Možno predpokladať, že hrad vybudoval istý Budun z Ploského, od jeho mena je pomenovaný aj dnešný názov miesta. Ten sa používa aj v listinách informujúcich o hrade, pričom hrad vystupuje pod názvom castrum Bodonwara.
Hrad sa už v roku 1299 opisuje ako značne poškodený a neobnovený. Avšak existoval aj naďalej, pričom po celý čas bol majetkom potomkov pánov z Ploského. Hrad pravdepodobne neposkytoval dostatočne reprezentatívne priestory. Usudzujeme tak na základe skutočnosti, že už v prvej polovici 14. storočia si jednotliví potomkovia rodu budovali drobné panské sídla v strede usadlostí ich panstva. Už v tomto čase sa hrad pravdepodobne nevyužíval.
V roku 1435 majetky aj s hradom Makovica daroval kráľ Martinovmu synovi z Ploského – Žigmundovi, ktorý bol v tom čase hradným kapitánom na Bratislavskom hrade. Keďže Žigmund pôsobil predovšetkým v Bratislave a jej okolí, majetky na východnej strane Horného Uhorska spravoval buď niekto v jeho mene, alebo sa o nich nikto nestaral. Z uvedeného roku máme poslednú písomnú zmienku o hrade. Predpokladáme, že osamelosť hradu a jeho väčšia vzdialenosť od usadlostí spôsobili, že nebol využívaný a časom úplne zanikol. Táto skutočnosť môže zároveň aj odpovedať na otázku, prečo nebol hrad prestavaný, prípadne dostavaný.
Architektúra
Hradný areál sa rozprestieral na skalnej plošine umiestnenej v Slanských vrchoch. Ide o skalné podložie vulkanického pôvodu, ktoré bolo pre stredovekých staviteľov vhodné na budovanie hradu (1). Silná obranyschopnosť skalného bloku zabezpečila neprístupnosť z dvoch strán – severnej a západnej.
Na južnej a východnej strane vysekali do podložia skaly šijovú priekopu (2). Vyťažený skalný materiál bol zároveň použitý na výstavbu kruhovej veže, čo potvrdil aj drobný archeologický výskum. Na severovýchodnej strane stála kamenná kruhová veža (3). Priemer jej vnútorného prstenca bol 3,6 m a vonkajší priemer dosahoval až 8 m. Dá sa predpokladať, že veľkosť veže naznačuje jej niekoľkoposchodovú dispozíciu.
Pri podobných stredovekých stavbách sa v ich horných častiach využívali drevené ochodze, ktorými sa zabezpečovala lepšia obranyschopnosť hradu. Keďže veža bola vybudovaná na skalnej plošine a jej výška dosahovala minimálne tri podlažia, poskytovala dobrý výhľad a obrana hradu bola dostatočne zabezpečená. Veža bola vystavaná na mieste, odkiaľ mohla hradná stráž kvalitne kontrolovať a brániť prístupovú cestu.
Problematicky riešené opevnenie hradu naznačuje, že hrad mal prevažne obranný charakter. Štvorcový pôdorys skalného masívu predurčil aj pôdorys hradného muriva. Jeho obdĺžniková plocha veľkosti 55 x 48 m ponúka strategickú, resp. dostatočnú rozlohu na fungovanie hradu. Z obvodového muriva (4) sa do súčasnosti takmer nič nezachovalo. Keďže sa v blízkosti veže nachádza menší úlomok hradby, predpokladáme, že obvodová hradba bola kamenná.
Okrem skromných zvyškov vnútorného pôdorysu veže sa nezachovali v hradnom areáli žiadne iné časti stavieb. Je tiež možné, že dostatočný priestor nádvoria hradu sa využíval predovšetkým na hospodárske účely. Súčasťou tohto priestoru boli predovšetkým zrubové stavby. Zvláštnosťou však je, že na ploche nádvoria sa nenachádza žiadna vyhĺbená diera hradnej cisterny, prípadne hradnej studne.
Keďže predpokladaný obvod hradby končil pred šijovými priekopami, hradný areál zrejme nechránila žiadna iná kamenná stavba. Pri súčasnom stave miesta hradu sa na jeho nádvorí nenachádzajú žiadne kamenné fragmenty. Preto sa dá usudzovať, že hrad bol chránený kamennou hradbou s ochodzou po celom jej obvode a v severovýchodnej časti kruhovou kamennou vežou.
Hrad okrem týchto obranných prvkov nemal pravdepodobne žiadne bašty ani vežovú vstupnú bránu. To vyplýva z predpokladu, že zanikol v pomerne skorom období.
Pri realizovaní menšieho archeologického výskumu v 20. storočí boli na skalnej plošine nájdené fragmenty predmetov z prelomu praveku a staroveku. Našlo sa taktiež niekoľko kúskov predmetov z čias vrcholného stredoveku, čo svedčí o osídlení miesta v časoch, keď na jeho vrchole stál kamenný hrad. •
