Terénne zvyšky hradu sa nachádzajú v okrajovej časti obce Brezovica (okres Sabinov) a sú súčasťou miestneho cintorína v nadmorskej výške 470 m. Prístup k zvyškom hradných násypov a priekop je možný po asfaltovej ceste priamo zo stredovej časti obce. Brezovica je známa viacerými panskými sídlami (jeden kaštieľ a niekoľko kúrií), ktoré patrili šľachticom žijúcim v tejto usadlosti už dlhú dobu. Zároveň boli aj pôvodní majitelia hradu.
História
Prvá písomná zmienka o obci pod názvom Brezervicka pochádza z roku 1317, kedy patrila k panstvu Tarca. Vďaka svojej výhodnej polohe sa Brezovica stala dôležitým centrom.
Neveľký miestny hrad dal vybudovať šľachtic Michal Berzeviczy ako svoje rodové sídlo. Z listín vieme, že už v roku 1355 hrad stál, keďže sa opisuje ako miesto na malom kopci na východnej strane usadlosti. Vďaka svojej strategickej polohe plnil aj úlohu centra neveľkého panského domínia. Po smrti Michala prešli všetky majetky panskej rodiny Berzeviczyovcov na jeho syna Mikuláša.
V turbulentnom 15. storočí hrad často menil majiteľov. Už v roku 1438 ho obsadili vojaci mesta Prešov, ktorí ho zabrali pre kráľovnú Alžbetu. Od roku 1449 až do roku 1458 bol v rukách bratríkov. Významný bratrícky kapitán Peter Aksamit sa dokonca z tohto hradu vyhrážal Bardejovčanom, ktorých označoval za vrahov jeho dvoch ľudí – Petríka a Vysockého.
V roku 1458 hrad dobylo vojsko kráľa Mateja Korvína. Po silnom poškodení ho vrátili pôvodným majiteľom a pravdepodobne na krátky čas ho obnovili. Avšak už koncom 15. storočia bol opäť opustený. Majetky Berzeviczyovcov sa v tom čase delili medzi viaceré vetvy rodu. Každá zo strán panského rodu mala už na konci 15. storočia vlastný menší kaštieľ alebo kúriu, ktoré obývali. Preto hrad po opustení začal upadať. Môžeme tiež predpokladať, že kamenné fragmenty niekdajšieho hradu boli použité na stavbu niektorých menších panských sídel v usadlosti.
Dnes sa na mieste stredovekého hradu nachádza miestny cintorín. Keďže ide o pietne miesto, nie je možné vykonať podrobnejší archeologický výskum.
Architektúra
Zo súčasného stavu hradného kopca sa nedá presne určiť podoba hradu v Brezovici. Je však zrejmé, že hradný areál nebol veľký, keďže jeho plocha (1) dosahuje 50 x 35 m. Hradný kopec je značne navýšený, pričom už na prvý pohľad je viditeľný istý zásah do okolitého terénu oddeleného dvoma šijovými priekopami (2). Cez tieto miesta dnes vedú asfaltové cesty smerujúce k domu smútku. Na základe pôdorysu hradného kopca predpokladáme, že hrad bol vybudovaný v tvare trojuholníka. V najvyššie položenej časti, kde sa dnes nachádza kaplnka z 19. storočia, stál vnútorný hrad s palácom – obytnou budovou, kde mohlo sídliť aj služobníctvo (3). Tieto stavby sa nachádzali pravdepodobne na západnej strane hradné ho kopca.
Ak sa presunieme na východnú stranu, tam sa zachoval trištvrtekruhový výbežok v teréne. Na tomto mieste sa mohla nachádzať hradná cisterna, prípadne studňa, nevylučuje sa ani obranná časť hradu – bašta (4). Keďže hradný vrch pred jeho využitím ako miesto cintorína neprebádali archeológovia, dnes je prakticky nemožné odkryť základy tohto objektu. Na spomenutej východnej strane sa nachádzalo hospodárske predhradie hradu s opevnením a hospodárskymi objektmi (5). Z tohto miesta postupne až k severnej strane sa nachádzajú do súčasnosti viditeľné šijové priekopy. Tieto časti hradného kopca naznačujú, že v týchto miestach bol hrad chránený priekopou s predpokladanou hradbou. Keďže sa nedochovali takmer žiadne zvyšky hradieb, nevieme presne určiť, kadiaľ smerovali a akú mali hrúbku a výšku.
Hrad nezaberá veľkú plochu, preto predpokladáme, že hradobný systém mohol mať z vnútornej strany podobu parkánu s ochodzou pre stráž. Tým by vznikol dostatočný priestor na hospodárske budovy hradu. Nevieme však s istotou potvrdiť ani presnú lokalizáciu jednotlivých stavieb hradu, keďže sa nezachoval žiaden súpis ani záznam z povrchového archeologického výskumu. Vstup do hradu (6) sa nachádzal pravdepodobne na severovýchode, kde sa hradný kopec zužuje. Na týchto miestach mohol stáť hrebenný výstupok k nástupu k padaciemu mostu do vnútorného hradu. Predhradie na severnej strane mohlo byť chránené palisádovým opevnením (7). Akékoľvek opisy a charakteristiky hradnej architektúry sú predmetom dohadov odborníkov o vzhľade hradu a taktiež o funkciách jeho jednotlivých častí.
foto: Tomáš Grančay
