Ľudové cintoríny

Autor Radoslav Orávik
0 komentárov

Cintorín – miesto vyčlenené pre mŕtvych, a predsa tak dôverne známe živým. Magické územie, kde sa stretávajú dva rozdielne svety. Pulzujúca prítomnosť s meravou minulosťou. Aj v súčasnosti, ktorá rada rúca tradičné schémy a hodnoty, si cintorín zachoval svoju dôstojnosť, velebnosť, bázeň, ba miestami až posvätnú úctu. Je to miesto posledného odpočinku ľudských schránok a útočisko smrti vytesnenej z bežného každodenného života. Cintorín je v našom ponímaní úzko zviazaný s kostolom, náboženstvom, hádam aj preto sme prijali latinské slovo na označenie miesta na pochovávanie mŕtvych. Termíny domáceho pôvodu – pohrebisko či hrobitov – sa v súčasnej slovenčine používajú v archeológii, prípadne sa považujú za zastarané, štylisticky príznakové slová. Nárečové výrazy…...

Ďalší obsah je len pre predplatiteľov. Predplaťte si časopis klasicky, elektronicky alebo kombinovane a získajte prístup do archívu časopisu na celý rok.
Prihlásiť sa Zakúpiť

Mohlo by sa Vám tiež páčiť