Dynamický a rozmanitý vývoj vysokotatranskej oblasti nepoľavil ani po presunutí príkrovov. Práve naopak.
Keď sa pohybujúce príkrovy upokojili na severnej i južnej strane pohoria, začali sa „novodobé dejiny“ (65,5 – 2,58 MA) vysokotatranského regiónu. Ich prvým znakom bolo vynorenie celého priestoru nad hladinu (65,5 – 40 MA) praoceánu Téthys.[1] Následná erózia bola taká silná, že na mnohých miestach vyzdvihnutého územia úplne odstránila sedimenty...