Na úpätí cyklovrcholu Čierna hora v horskom podcelku Roháčka (pohorie Čierna hora) postavili v roku 2023 novú rozhľadňu. Nachádza sa na južnom Spiši nad obcou Kluknava na vyvýšenine Kremenec v nadmorskej výške 683 m. Na niektorých mapách je označená ako rozhľadňa Klinkovec.
Unikátna rozhľadňa
Unikátnosť rozhľadne vysokej 35 m (nazvanej Green Point) spočíva v jej architektonickom a technickom riešení. Kostra rozhľadne je železná a je obložená drevom z červeného smreka. Na streche sú umiestnené veterné turbíny a fotovoltické články, ktoré vyrábajú tzv. ekologickú energiu. Tá sa využíva nielen na nočné osvetlenie veže, ale i na nabíjačku elektrobicyklov a mobilov. Preto má rozhľadňa prívlastok ekologická. Za šera či v tme sa vďaka pohybovému snímaču zapne osvetlenie na schodoch, a tak sa na rozhľadňu dá vyjsť bezpečne aj v noci. Autorom tejto unikátnej rozhľadne je architekt Igor Cziel. Veža bola vybudovaná vďaka dotačnému programu Košického samosprávneho kraja. Rozhľadňa pôsobí naozaj veľkolepo a perspektívne.
Prístupové cesty
Najkratší prístup k rozhľadni je z Kluknavy po modrej turistickej značke v dĺžke 2,3 km pri stúpaní 320 m (pre bicykel nevhodné). Na bicykli je dobrý prístup z Kluknavy cez Vyšnú dolinu. Z lokality Pánova lúka (530 m) treba ísť hore serpentínou po lesnej ceste vedúcej na vrchol Čiernej hory (1 024 m). Po 2,4 km sa nachádza lesná čistinka. Tu vedie proti-
smerne doprava lesná cesta (modrá turistická značka), ktorá nás takmer po vrstevnici po 450 metroch privedie k rozhľadni. Z horného konca Kluknavy (od odbočky pri dome č. 329) je to cez Pánovu lúku k rozhľadni 4,5 km pri stúpaní 300 metrov. Z tejto trasy je možné po 3,4 km odbočiť na skratku, čím sa výstupová trasa skráti na 3,7 km pri stúpaní 290 metrov (na Pánovu lúku sa dá dostať aj autom a zaparkovať tam – tak sa dá uľahčiť si peší výstup).
Pri rozhľadni
Rozhľadňu Green Point som prvýkrát navštívil v auguste 2024. Odbočil som k nej pri zostupe z obľúbeného cyklovrcholu Čierna hora, kam som vyšiel na bicykli z margecianskej strany.
Lesnou cestou smerujem cez pekný les k rozhľadni. Po chvíli sa medzi stromami objavuje silueta rozhľadne, ktorá na prvý pohľad pôsobí impozantne. Prichádzam pod rozhľadňu, kde je viacero drevených lavičiek. V jej spodnej časti sa nachádza drevený prístrešok, ktorý môže slúžiť ako útočisko v nečase a pre vandrákov možno aj na prenocovanie. Je tu aj skrinka s „vrcholovou“ knihou a pečiatkou. Ako obvykle rád po nej siahnem a čítam zápisky turistov. Kniha bola založená len nedávno, avšak je už dosť zapísaná. Evidentne ide o obľúbený turistický cieľ. Prevažujú zápisy s konštatovaním, že ide o peknú, krásnu či nádhernú vyhliadku.
Zrazu zdola prichádza prvý turista, ktorého dnes na cyklotúre cez Čiernu horu stretávam. Je z Kluknavy a vybehol sem so psom po modrej turistickej značke. Dávnejšie som po tejto značke šiel bicyklom, bolo to však veľmi náročné. Pýtam sa ho, v akom stave je teraz táto cesta. Potvrdzuje, že pre bicykel nie je vhodná a miestami je veľmi strmá a kamenistá. Zhodne konštatujeme, že rozhľadňa je veľmi pekná a na dobrom mieste. Kluknavčan spomína, že na tomto mieste kedysi stála drevená veža v tvare pyramídy, ktorú miestni nazývali po spišsky „pyramidľa“. Vraj ju dal postaviť gróf Csáky, ktorý vlastnil kaštieľ v Kluknave. Neskôr na tomto mieste stála stavba slúžiaca ako drevený geodetický (triangulačný) bod tiež v tvare pyramídy (podobné stavby stáli v minulosti napríklad aj na Kráľovej holi či na Krížnej).
Vydávam sa po železných schodoch nahor. Naberám výšku a dostávam sa ponad vysoké stromy, až dosahujem najvyššiu plošinu. Narátal som 147 schodov. Vďaka pevnej konštrukcii sa cítim aj v tejto výške bezpečne.
Kruhový výhľad
Po pekných tradičných výhľadoch z vrcholu Čiernej hory ma veľmi tešia netradičné krásne výhľady z tejto rozhľadne. I keď sa rozhľadňa nachádza v zachovanom lese, vďaka svojej výške 35 m prečnieva nad statné stromy, a preto je z nej panoramatický výhľad.
Prvé, čo ma upúta, je blízke náprotivné pohorie Branisko s výraznou Sľubicou (1 129 m), vzdušne vzdialenou len 7,5 km. Napravo od nej sa vlní hrebeň Braniska, ktorý ďalej pokračuje smerom na východ trochu nižším hrebeňom Bachurne. Napravo za Šarišskou vrchovinou vidieť celý hrebeň Čergova (vzdušná vzdialenosť 33 km) a tzv. prešovské sopky – Stráže (25 km). Pohľadom sa vraciam k Sľubici a pozorujem kopce a pohoria od západu smerom na juhovýchod. Vidieť Kráľovu hoľu (60 km) a more kopcov a pohorí. Najviac ma upútajú bližšie „skalné dvojičky“ planiny Galmus – Slovinská skala (13 km) a Biela skala (10 km), medzi ktorými vidieť kopec Bukovec. Južným výhľadom trónia rozložité Volovské vrchy s výraznou Kojšovskou hoľou. V údoliach sa dajú pozorovať ľudské osídla. Na Spiši v Hornádskej kotline Štefanskú Hutu, Kluknavu, Richnavu, Krompachy a Kaľavu, na Šariši v podhorí Šarišskej vrchoviny obce Víťaz, Široké a Ovčie.
Na plošine, kochajúc sa výhľadmi, pobudnem hodnú chvíľu. Hľadím na mnohé kopce, na ktoré som vyšiel na bicykli – moje obľúbené „cyklovrcholy“. Napadne mi ich spočítať. Aj pomocou modelu panorámy som ich od Čiernej hory v Roháčke cez Kráľovu hoľu až po Čiernu horu v Ondavskej vrchovine napočítal dvadsaťosem! Spomeniem tie, ktoré sú popísané v knihách Najkrajšie cyklovrcholy (1. a 2. diel). Smerom od východu sú to: Čierna hora (1 024 m), Folkmarská skala (915 m), Kojšovská hoľa (1 246 m), Slovinská skala (1 014 m), Bukovec (1 127 m), Veľká Knola (1 266 m), Kráľova hoľa (1 946 m), Sľubica (1 129 m), Patria (1 170 m), Bachureň (1 081 m) a čergovský Minčol (1 157 m) – to je spolu jedenásť spomedzi top cyklovrcholov Slovenska.
A koľko pohorí odtiaľto vidieť? Rátam opäť od východu: Čierna hora, Volovské vrchy, Slovenský raj (Spišsko-gemerský kras), Nízke Tatry, Kozie chrbty, Vysoké Tatry (špička Kriváňa), Branisko, Bachureň, Šarišská vrchovina, Čergov, Ondavská vrchovina a Stráže (Spišsko-šarišské medzihorie), čo je spolu dvanásť pohorí. Aj tieto údaje potvrdzujú, že výhľady z rozhľadne sú jedinečné a stojí za to vybrať sa za nimi. Obzvlášť, keď výstup na rozhľadňu nie je náročný.
foto: Karol Mizla
