Jeden z mojich snov bolo vyskúšať si zdolať rieku. Sen sa mi splnil – už niekoľkýkrát som si vybrala dobrodružstvo na vode.
Začínali sme skoro ráno na rieke Ondava. Sútok Latorice a Ondavy vytvára rieku Bodrog, po ktorej sme pokračovali až do rieky Tisa v Maďarsku. Okrem vodných zážitkov sme si dopriali pozrieť aj zaujímavé miesta na brehu. Za dva dni sme zdolali 72,12 km rieky Bodrog z obce Brehov do Tokaja v Maďarsku. Mať so sebou skvelého inštruktora a chodiace GPS v jednom, tak poviem vám, milí moji, že to je aká paráda!
Náš prvý deň na vode bol veru mokrý! Dopoludnia nám svietilo slniečko. Ako sme sa však blížili k maďarským hraniciam, obloha sa zrazu zatiahla. Prvý dážď sme prečkali na brehu pod prístreškom. Dopriali sme si malinký obedík a čakali, kým sa počasie umúdri. Viac ako dážď nás trošku desil silný vietor.
Keď sa počasie umúdrilo, pokračovali sme v našom malom dobrodružstve. Čakali nás ešte dve zastávky. Tentoraz nás z vody vytiahli zaujímavé turistické skvosty. Navštívili sme renesančný kaštieľ Františka II. Rákociho v obci Borša. Kaštieľ bol postavený v 16. storočí na mieste pôvodného stredovekého vodného hradu. Súčasťou krásneho okolia je chránený areál Boršiansky les s vŕbovo-topoľovým nížinným lužným lesom, v ktorom sa nachádza veľmi pekná zážitková vodná cesta. Drevený chodník nás zaviedol do srdca zaplaveného lužného lesa. Miesto na oddych v objatí stromov dýcha históriou. Na toto miesto sa veľmi rada opäť vrátim v suchých topánočkách.
Druhé veľmi atraktívne miesto pre turistov, pre ktoré sa oplatilo vystúpiť z lodí, bol najnižší bod Slovenska pri Kline nad Bodrogom. Bolo mi veľmi ľúto, aké zanedbané to miesto je. V obci si urobili atrapu najnižšieho bodu, ktorá sa stala veľkou atrakciou a na skutočné miesto za obcou, sa zabúda.
Čo čert nechcel, po návrate na vodu nás chytil opäť vytrvalý dážď. Mokli sme pár hodín, kým sme priplávali do nášho dnešného cieľa. Prvý deň sme ukončili v Sárospataku v Maďarsku, ešte sme ale neboli na konci našej dvojdňovej cesty. Ubytovali sme sa vo veľmi peknom penzióne pri Bodrogu s výhľadom na hrad. Prostredie v penzióne bolo útulné, obsluha úctivá, ústretová a príjemná. A hlavne halászlé bolo vynikajúce. Premočení a premrznutí sme sa najviac tešili na horúcu sprchu! Po celodenných 34,60 kilometroch sme odpadli do postelí. Ráno nás čakali bohaté raňajky, voňavá káva a ovocná šťava. Načerpali sme sily a vyrazili zbierať ďalšie zážitky.
Deň číslo dva bol trošku časovo stresujúci. Počasie bolo síce slnečné, ale mali sme určený časový limit. Museli sme makať, bolo to náročné! Čo mi však hladilo dušu, boli lekná biele a leknice žlté na vode. Koľkým bahnom si musia prejsť, aby vykukla ich krása. Nemali sme veľa času na zastávky, a tak som si užívala pohľad na rieku a sledovala značky na brehu určené pre lode. Cieľový Tokaj však volal a museli sme sa ponáhľať. Do cieľa sme nakoniec prišli včas. Zvládli sme to, 37,52 km je za nami. Balíme a utekáme na vlak. Domov, sladký domov.
Počas dvoch dní našej vodnej turistiky som nazbierala zážitky, videla nové miesta a spoznala bandu úžasných ľudí, za čo som veľmi vďačná. Bola som veľmi rada, že sme mali aj tlmočníka, ktorý všetko zabezpečil, inak by sa o nás písala legenda, že sme ostali v Maďarsku dodnes. Verím, že sa ešte na tie miesta vrátim a budem mať viac času aj na zaujímavé okolie. Alebo sa na tieto miesta možno vrátim ako suchozemský turista. Bol to celkovo zážitok spojený so všetkými emóciami.
,,Necestujeme, aby sme utiekli od života. Cestujeme, aby život neutiekol nám.”
foto: Anna Paľunová
