Kopanice, cholvarky, vrchy či lazy obkolesené horami mali odjakživa svoje osobité čaro, nenapodobiteľný život, ktorým sa odlišovali od kysuckej dediny, ku ktorej organicky alebo administratívne patrili. Vrchári sa museli zaobísť bez pravidelného styku s dedinou, kontakt s mestom bol ešte zriedkavejší. Vytvárali si svojský spôsob života, s kadečím si museli vystačiť sami a o to viac si bolo treba pomáhať. Z osady do osady bolo predsa len bližšie ako...