Malý kamenný hrádok sa nachádza na vŕšku zvanom Zámek v nadmorskej výške 382 metrov a patrí medzi najmenšie a zároveň najstaršie kamenné hrádky na východnom Slovensku. Prístupný je po kamenistej ceste stúpajúcej od miestneho poľnohospodárskeho družstva serpentínami až k jeho ruinám. Z tohto miesta sú krásne výhľady do okolia.
História
História tejto lokality siaha až do konca 12. storočia, keď bol na vŕšku postavený jednoduchý kamenný hrad strážiaci obchodnú cestu do Toplianskej kotliny. Ide o najstaršie datovanú stavbu na Šariši, ktorá už pôvodne pozostávala z dvoch vežových objektov spojených hradbou.
Hrádok bol vybudovaný pravdepodobne z iniciatívy kráľa a na kráľovskom majetku s cieľom sledovať obchodnú cestu z Prešova do Hanušoviec nad Topľou a taktiež mal chrániť pohraničie kráľovského Uhorska. Neskôr bol venovaný rádu bratov sv. hrobu (Fratres Sancti Sepulcri), ktorí v tom čase budovali aj sakrálny objekt v neďalekých Hanušovciach nad Topľou. Toto miesto sa však v žiadnej listine z 13. storočia menovite neuvádza, ale archeologický výskum poukazuje na jeho priame využitie. Historici s určitosťou tvrdia, že územie darované spomenutému rádu siahalo od usadlosti Chmeľov až po časť dnešných Hanušoviec nad Topľou. Centrálna poloha hrádku, strategicky výhodná, tak poukazuje, že plnil predovšetkým ochrannú a signalizačnú funkciu. Po postupnom presídlení križovníkov na územie Spiša, konkrétne do Lendaku a Krížovej Vsi, sa hrádok stal majetkom istého Kokoša a Jána z Brezovice. Tí získali panstvo od rehoľného rádu výmenou za územie Lendaku pod Tatrami.
Svoj majetok spravoval Kokoš len šesť rokov. Z tohto obdobia sa zachovala aj listina z roku 1319, v ktorej sa píše, že pán Kokoš po šiestich rokoch predal majetok Chmeľov spoločne s hradom za 500 mariek striebra. Hrad s územím sa tak dostal do rúk pána Jána z Drienova. Tento šľachtic spravoval majetok s hrádkom pomerne krátko. Z historických dokumentov je zrejmé, že panstvo aj s hrádkom prešlo v druhej polovici 14. storočia pod správu šľachtického rodu Soósovcov zo Solivaru. Za svoje sídlo si zvolili miesto v blízkosti dnešného starého kaštieľa v Hanušovciach nad Topľou, pričom kamenný hrádok sa pravdepodobne využíval ako pozorovateľňa a zároveň aj ako isté útočisko v prípade nebezpečenstva. Z jeho vysokých veží bolo možné komunikovať svetelnými signálmi s hradmi Kapušany a Šariš.
V 15. storočí sa v Uhorsku rozšírili nepriatelia koruny – bratríci. Nad neďalekým Chmeľovom si vybudovali menší tábor, pričom hrádok v Medziankach bol pravdepodobne ich hlavným sídlom. V tomto hrádku sídlil aj jeden z významných bratríckych kapitánov Ján Talafús, ktorý je v listine z roku 1460 označený ako ten, čo sídlil v blízkosti slobodného mesta Hanušovce.
Za krátku dobu nato bratríci opustili hrádok nad Medziankami, čo sa pravdepodobne spája aj s ich odchodom z neďalekého tábora nad Chmeľovom. Po odchode bratríkov ostal hrádok neosídlený, postupne začal chátrať a nikdy už nebol obnovený.
Architektúra
Nadzemné zvyšky kamenného hrádku sú viditeľné aj z hlavnej cestnej komunikácie smerujúcej do mesta Hanušovce nad Topľou. Pri výstupe do lokality hrádku sú dodnes postrehnuteľné zvyšky valov a priekopa (5), ktorá bola vytvorená pravdepodobne bezprostredne v čase výstavby hrádku.
Neveľká stavba s rozmermi 36 x 13 až 15 m bola vybudovaná na vrchole hradného vrchu s dobrou dispozíciou a kvalitným výhľadom do Toplianskej kotliny. Stredovekú stavbu budovali ako jednoliaty celok s dvoma vežami a hradbou spájajúcou jednotlivé stavby (1). Vstupná časť do kamennej pevnôstky bola pravdepodobne situovaná od severovýchodu, predpokladá sa, že vstup bol zabezpečený systémom padacieho mosta.
Prvá vežová stavba bola vybudovaná dovnútra nádvoria s rozmermi 8,5 x 8 m (3). Vstupný portál sa pravdepodobne nachádzal na prvom poschodí tejto veže, pričom sa k nemu pripájal drevený rebrík, po ktorom sa dalo vstúpiť do areálu. Po vstupe do vežovitej brány bol areál nádvoria opevnený, v strede nádvoria bola pri severnom hradobnom múre do skaly vysekaná cisterna (4). Priemer tejto cisterny bol 2,8 m, čo je dodnes viditeľné.
Na juhovýchodnej strane bol objekt kamenného hrádku uzatvorený druhou vežovou stavbou, ktorá býva označená ako obytná vežová stavba (2). Jej rozmery 14 x 11,6 m sú aj v súčasnosti viditeľné z dochovaných nadzemných zvyškov. Hrúbka juhovýchodného múru je 3,3 m. Celá severná časť opevnenia stojí na okraji menšieho skalného zrázu, ktorý dodával pevnôstke vhodné obranné predpolie (6). Murivo v tejto časti hrádku bolo užšie než na juhozápadnej strane. Na tomto mieste sa pri archeologickom výskume objavilo viacero predmetov dennej potreby z obdobia 14. až 15. storočia.
Južná hradba je svojím rozmerom značne široká. Predpokladáme teda, že vežové stavby boli medzi sebou prepojené aj cez ochodzu v hornej časti hradby (7). Hospodárske predpolie tejto kamennej stavby chýbalo, a preto nemohla slúžiť ako hlavný sídelný objekt miestnej šľachty.
Hradný areál bol využitý aj v časoch druhej svetovej vojny, keď na mieste juhovýchodnej vežovej stavby stál vojenský hlásnik.
Neveľký hradný areál tvorí významnú a historicky hodnotnú pamätihodnosť Šariša, ktorá sa radí k najstarším pamiatkam v tomto regióne.
Foto: T. Grančay
