Bol študentom, neskôr odborným asistentom profesora Karfíka. Dvanásť rokov pracoval ako praktický architekt a posledné desiatky rokov sa venuje predovšetkým histórii slovenskej architektúry 20. storočia. Za zásluhy o pozdvihnutie slovenskej architektúry v oblasti výskumu, dokumentačných a biografických prác a za významnú pedagogickú činnosť v roku 2004 získal Cenu Emila Belluša. Skúmanie architektonickej minulosti sa mu zdalo príťažlivejšie ako navrhovanie architektúry súčasnosti. Podľa jeho slov by architektúra mala byť uvedomelá, múdra...