Vetvy tristoročných smrekov sa dotýkajú koberca čučoriedok a papradí. Vychádzajúce slnko preniká cez koruny velikánov a pomaly rozpúšťa jesennú hmlu. V pralese na Jánošíkovej kolkárni sa rodí nový deň. Kvapky rosy na koncoch smrekových ihlíc sa v rannom svetle trbliecu ako malé drahokamy. Chladné vlhké ticho iba sem-tam preruší ručiaci jeleň či hlasný pokrik tesára čierneho preletujúceho zo stromu na strom hľadajúc potravu. Aj takúto podobu môže mať jesenné...