Jedna z najkrajších skialpových trás vo Vysokých Tatrách
Nádherná skialpová trasa Mengusovskou dolinou popod dominantu Mengusovského Volovca, pri ktorej z Popradského plesa prejdeme cca 4,5 km a nastúpame pri tom 700 výškových metrov. Odmenou nám bude skvelý zjazd neporušeným snehom.
Mal to byť jasný a slnečný deň. Keď som pozrela von oknom, neverila som vlastným očiam. Počasie, do ktorého by ste ani psa nevyhnali. Síce pochmúrne a hmlisté podmienky mám rada, no dnes som sa na ne vôbec necítila… veď podľa predpovede som očakávala krásny a slnečný deň, ktorý ma priam vytiahne z postele.
Čo už, nie vždy je všetko podľa našich predstáv, a tak opúšťame teplo hotelových perín na Popradskom plese a vyrážame smer Volí chrbát. Po pár minútach nám podmienky dovoľujú obuť lyže ešte v lesíku. Naše stopy vedú do Mengusovskej doliny. Snehové podmienky sú prekvapivo dobré, čerstvý „prašaník“ na tvrdom podklade.
Epické divadlo
Za lesíkom sa pomaly stáčame doprava akoby na Chatu pod Rysmi. Začínajú sa ukazovať náznaky krajšieho počasia. Žeby sa len predsa ukázalo slniečko? Áno! Mraky sa začali naozaj rozptyľovať a pomaly dvíhať k štítom. Nakoniec z toho bolo nádherné divadlo (ešte krajšie, než by bolo gýčové „azúrko“) a ja sa veľmi teším, že sme tu!
Šliapeme ďalej, dnes je to nakoniec jedna báseň – krásne vizuálne podmienky, skvelý prachový sneh a po zľadovatených úsekoch ani stopy. Pri krátkej pauze som zazrela Kráľovu hoľu a pohľad to bol naozaj jedinečný. Na chvíľku vykukla spoza „mora obláčikov“ a vzápätí sa do nich naspäť ponorila. Nádhera!
Strmší úsek preverí sily
Mengusovské plesá míňame z ľavej strany, pred nami sa týči hrebeň s nápaditým Mengusovským Volovcom. Nasleduje úsek, ktorý preverí fyzickú, ale aj psychickú zdatnosť, pretože terén naberá na strmosti (sklon svahu cca 30°). Skialpové otočky sa snažím vykonávať čo najlepšie a bez zaváhania. Ako stredne pokročilý skialpinista ešte občas bojujem so strm-
šími úsekmi. Vďaka priaznivým podmienkam nemusíme vyťahovať mačky ani cepín.
Po strmom úseku sa pred nami otvára krásna dolinka a my sa kocháme pohľadom na náš dnešný cieľ – Volí chrbát ako na dlani. Ľudí veľa nestretávame, pohľadom hľadáme „nepopísaný prašan“ a veruže sme ho našli. Tešíme sa, ako ho pri zjazde zbrázdime.
Ešte nás však čaká zopár výškových metrov, a tak pokračujeme ďalej. Vietor tu už naberá na sile, na vrcholoch vidno, že fučí oveľa viac, biele mračná zo snehu víria okolo štítov.
To najlepšie na záver — zjazd!
Náš výstup sa pre podmienky na hrebeni končí niekde medzi Volovcovým sedlom a Západnou Volou štrbinou. Výhľady sú úchvatné, pozorujeme zamrznuté Veľké Hincovo pleso s Kôprovským štítom, na druhej strane Rysy a Vysokú, ktorá je úplné celá biela, ako aj ostatné severné strany tatranských štítov. Pod sebou vidíme takmer celú dnešnú výstupovú trasu.
Výhľadov sa neviem nabažiť. Avšak začína mi byť už zima, a tak je čas zbaliť pásy, nasadzujeme prilby, zapíname lyžiarky a nasleduje najlepšia časť dňa – zjazd! V najvyšších pasážach je prašan výborný, užívame si oku lahodiace oblúky a kreslíme do snehu svoju stopu.
To sú tie momenty, pre ktoré tento šport milujem. Tá voľnosť, sloboda, radosť, eufória… pocit ako po skialpe nemám asi po žiadnej inej aktivite. O to viac ma teší, že je tu opäť zimná sezóna, ktorá ponúka nové skialpové dobrodružstvá. Vidíme sa hore!
Tento a ďalšie tipy na výlety a turistiku nájdete v magazíne na webe MTHIKER.
foto: Andrej Šuty
