Cez kopce od Váhu k Váhu, stojí to za námahu

Autor Karol Mizla
0 komentárov

Krásne výhľady, malebné hrebeňovky, útulné chaty, horské lazy a pekné lesy – to sú hlavné charakteristiky nášho tohtoročného cykloputovania, zvaného Karpatiatour. V pravom letnom počasí sme vystúpili aj na tri krásne cyklo-
vrcholy: Veľký Javorník 1 071 m, Lysá hora 1 323 m a Veľká Rača 1 236 m. Napriek nebývalému dlhodobému suchu boli tieto končiny pomerne svieže a šťavnaté. Bolo to opäť krásne!

Od nášho prvého cyklistického putovania po karpatských (zväčša slovenských) horách v roku 2002 uplynulo už dvadsať rokov. Tento rok sme nadviazali na tradíciu, „oprášil“ som spracovaný itinerár z roku 2018, s kamarátom Čurdom sa nám podarilo zladiť voľný čas a dohodli sme termín štartu: 21. júl. V poradí 18. ročník Karpatiatour sa tak mohol začať!

Skorým ranným rýchlikom sa presúvame z Košíc do Považskej Bystrice. Z vlaku vystupujeme o desiatej predpoludním. Je obdobie tropických horúčav a tu v širších dolinách slnko už poriadne páli. My však vieme svoje – treba sa rýchlo dostať do hôr a tam bude aj v tomto počasí príjemne teplo.

Na Veľkom Javorníku

Na hrebeň Javorníkov

Prechádzame mostom ponad rieku Váh a po vedľajších cestách náhlivo smerujeme k Javorníkom. Ideme širokou dolinou cez viaceré považské dediny. Za Papradnom sa vnárame do vytúženého lona hôr. V tôni lesa sa nám ide oveľa lepšie. Príjemnou cestou popri riečke Papradnianka prichádzame pod hrebeň Javorníkov do lokality Podjavorník. Napravo sa nachádza rovnomenný horský hotel s pekne upraveným okolím. Tu si dávame prvý penivý mok, ktorý sa nám po prechode dlhou a sprvu horúcou dolinou premieňa na krv.

Pokračujeme po lesnej ceste (cyklotrasa). Míňame viaceré odbočky k samotám. Vyššie je cesta miestami strmšia, ale na bicykli zjazdná. Ocitáme sa na Malom Javorníku na hrebeni Javorníkov. Ten svojou malebnosťou, profilom a výhľadmi patrí medzi najkrajšie a obľúbené cyklistické, ale i lyžiarske hrebeňovky. Striedajú sa na ňom lúky, lesíky a samoty. Vychutnávame si hrebeňovú „vlnovku“, až zastavujeme na kopci Stratenec s rozhľadňou. Z vrcholu sú krásne severozápadné výhľady, ktorým dominuje trojica najvyšších kopcov Moravsko-sliezskych Beskýd: zľava Knehyně (1 257 m), Smrk (1 276 m – označovaný ako Beskydská K2) a najvyššia Lysá hora (1 323 m). Malebnou hrebeňovkou prichádzame na Veľký Javorník, najvyšší kopec pohoria Javorníky. Pri veľkom drevenom kríži si užívame vrcholovú atmosféru i výhľady. Pokračujeme pralesovitým prostredím na Butorky, kde odbočujeme do lokality Kasárne. Obľúbená chata Javorník je však v rekonštrukcii na apartmány. Očakávané občerstvenie i obed nachádzame v blízkom hoteli Fran.

Chata Sněžná, v pozadí Lysá hora

Vraciame sa do sedla Butorky. Tu nás čaká cyklistický bonbónik – zjazd po kvalitnej asfaltke do Makova. V reštaurácii Poľana sa občerstvujeme. Opäť penivým „beskydským“ mokom s lahodnou horkosťou. V širokom slovensko-moravskom pomedzí sa „točí“ asi v každej krčmičke.

Z Makova nás do cieľa dnešnej etapy čakajú len štyri kilometre, avšak s prevýšením takmer 300 metrov. Dobrá horská asfaltka cez samoty nám však značne uľahčuje námahu výstupu. Dosahujeme sedielko s krížom na hrebeni Moravsko-sliezskych Beskýd. Ďalej už po štrkovej ceste mierime k blízkej chate Sněžná. Zrazu sa nám naskytne nezabudnuteľný obraz. Chata je osvetlená mäkkým večerným svetlom a v pozadí vidieť Lysú horu – náš zajtrajší cieľ.

Na chate nás víta chatárka Janka. Má šarišské korene a jej ochota a milota dokonale zapadajú do nádhernej karpatskej scenérie. Horský letný večer pod hviezdami na chate Snežná je teplý a mimoriadne príjemný. Dnes sme prešli z Považskej Bystrice 57 km so stúpaním 1 360 m.

Cez Lysú horu

Lesným chodníčkom po 350 m prichádzame k blízkej chate Kmínek, ktorá leží už na Slovensku.

Pokračujeme hrebeňovkou Moravsko-sliezskych Beskýd po česko-slovenskej hranici. Cez pekný les a popri samote Polianky prichádzame na ďalšiu samotu Hluchanka. Tu opúšťame hrebeň a horskou asfaltkou sa spúšťame do údolia. Cez lúku vchádzame do krásneho lesa. Ideme cez Biskupské lesy, po chvíli nakrátko zastavujeme pri pôsobivej drevenej Kaplnke Panny Márie na Bílej-Kavalčankách. Onedlho sme v údolí Veľkej Smradlavy, kde opäť zastavujeme. Tentoraz pri upravenom prameni Smradlavy, ktorý má príjemne slanú chuť. Pokračujeme v zjazde, vzduch je čistý a svieži, okolie má charakter lesoparku.

Lysá hora – kráľovná Moravsko–sliezskych Beskýd

Onedlho sme v známom rekreačnom stredisku Bíla. Chvíľku pobudnem v krásnom drevenom Kostole sv. Bedricha z roku 1874, ktorý bol postavený podľa škandinávskeho vzoru. Krátka meditácia a ide sa ďalej.

Cyklochodníkom ideme do Černej, kde odbočujeme doprava na lesnú asfaltku. Tá nás v stúpaní dovedie tesne pod lokalitu Grúň na širšiu asfaltku. Z lesa vychádzame na peknú lokalitu Grúň, na zvlnenej plošine sa nachádza viacero chát, my mierime k horskému hotelu Charbulák. Opäť príjemná atmosféra, malebná krajina, milá obsluha, osviežujúci horký mok. Typické moravské Beskydy!

Za ďalším pekným dreveným kostolom odbočujeme doľava. Zo štrkovej cesty sa objavujú výhľady na Lysú horu a jej okolité lesy. Moravsko-sliezska kráľovná vyzerá ďaleko, pod nami sa vinie cesta k nej. Pôsobivá scenéria mi pripomína pesničku od skupiny Beatles s názvom The long and winding road (Dlhá a kľukatá cesta).

Cesta na Lysú horu

Klesáme a onedlho odbočujeme doprava do Masarykovho údolia. Odteraz už budeme na vrchol Lysej hory len stúpať. Lesnou asfaltkou stále cez pekný les a samotu Vyšní Mohelnice sa pripájame na „hlavnú lysohorskú“ výstupovú trasu (nazývanú Papežovka podľa osady Papežov, kde sa začína). Stúpame po asfaltke v horúcom letnom popoludní, občasné tienisté miesta využívame na krátky oddych. „Úsporným“ tempom dosahujeme vrchol Lysej hory. Prichádzame k betónovému stĺpu a podľa vzoru domácich sa dotýkame miesta označeného ako „hladíci bod“.

Na blízkom kameni sa nachádza rytina s textom: „Lysa horo, kralovno nase zdravi stesti doprej nam jako i my tobe“. Lysá hora je pre Moravanov rovnaký pojem ako pre nás Kráľova hoľa. Je to dominantná nezameniteľná hora s vysielačom, viditeľná z mnohých strán a zďaleka, sú z nej nádherné kruhové výhľady. Možno z nej vidieť nielen Kráľovu hoľu, ale i najvyššie kopce: Gerlachovský štít na Slovensku, Sněžku v Čechách i moravský Praděd.

Dnes sú pre letný opar výhľady obmedzené, avšak i tak sú hodné dlhšieho pozorovania. Nájdeme tu viacero možností na občerstvenie, my si vyberáme Bezručovu chatu. Z terasy chaty v dokonalej pohode sajeme mok a dívame sa do slovenských karpatských diaľav.

V interiéri chaty si všímam zaujímavé historické fotografie. Nachádza sa tu aj foto cyklistu Luboša s textom: „2000. výjezd na Lysou horu v sobotu dne 15. května 2021.“ Veru, existuje skupina ľudí, tzv. „lysaři“, ktorí na Lysú horu putujú veľmi často. Pre mňa je podobnou často navštevovanou lokalitou chata Lajoška vo Volovských vrchoch pri Košiciach – mojich vyše 900 výstupov k nej je v porovnaní s Lubošom ani nie prvý polčas ☺.

Zjazd po asfalte z Lysej hory ubieha rýchlo. Nad Vyšnými Mohelnicami odbočujeme z asfaltky doprava a po peknej zvlnenej lesnej ceste cez lesy, lúky a samoty prichádzame na Visalaje. Ďalej schádzame horskou asfaltkou cez pekný les do údolia pri priehrade Staré Hamry. Odtiaľ stúpame k chate Slavič, ktorá je v rekonštrukcii, a preto sa rýchlo presúvame k chate Kamenitý. Chatu považujú za najkrajšiu v Beskydách a naše skúsenosti to len potvrdzujú. Dnes sme prešli 62 km pri stúpaní 1 730 m.

Z Moravsko-sliezskych do Kysuckých Beskýd

Ráno na chate Kamenitý je skvelé. Dobré raňajky, pekné výhľady, pravá horská atmosfére. Lúčime sa s príjemnou chatou a kľukatou cestou klesáme do údolia Dolní Lomné. Cez podhorskú obec prechádza pekný cyklochodník, ktorým ideme na rázcestie Dolní Lomná-Viadukt. Odtiaľ nás vedie lesná asfaltka (cyklotrasa) mierne hore do sedla Skalka 608 m (po sliezsky Na Prziporze). Miestami sa nám otvárajú výhľady na okolie Jablunkova a údolie rieky Olše. Zo sedla klesáme do veľkej obce Mosty u Jablunkova. Uličkami sa dostávame k sedačkovej lanovke, ktorá vyváža aj cyklistov s bicyklami na Studeničné. My do tejto lokality putujeme poctivo serpentínou po lesnej ceste. Z rázcestia šliapeme po mierne stúpajúcej hrebeňovke Jablunkovského medzihoria. Prichádzame k veľkej chate Studeničné s pekne upraveným okolím.

V Kysuckých Beskydách, smer Oščadnic

Po krátkom občerstvení onedlho kotvíme na ďalšej horskej chate Gírová. Milá chatárka hovorí, že chatu kúpili len nedávno a otvorili ju po dlhšej dobe. Je to fajn, vychutnávame si horskú atmosféru pri tradičnom miestnom moku. Inak množstvo pohostinných horských chát v moravských Beskydách aj s možnosťou nocľahu je pre turistu niečo veľmi cenné, čo nám na Slovensku nesmierne chýba. O to viac to vieme oceniť.

Na hrebeňovke Kysuckých Beskýd

Pekným hrebienkom cez Komorovský grúň sa dostávame na česko-poľské pomedzie. Schádzame do dedinky Hrčava so susedným Bukovcom, najvýchodnejšou obcou v Čechách. Krčmička Hospůdka na vyhlídce ponúka hrčavský ležiak. Cez Hrčavu schádzame k trojmedziu – hranici troch štátov: Česka, Slovenska a Poľska. Na Slovensko ideme novou asfaltovou cestičkou. Sú z nej výhľady na širšie hornaté trojmedzie, vľavo sa vyníma Hrčava a napravo vidieť typicky poľské osídlenie Jaworzynku. Onedlho sme v kysuckom Čiernom. Značenou cyklotrasou sa vydávame do ďalších kopcov – Kysuckých Beskýd smerom do Oščadnice. Cestou si vychutnáme mok v originálnom okrúhlom bufete pri vleku, svojráznu atmosféru v krčme U Laca i pekné výhľady, obdivujeme drevené kríže. Ideme horskou kysuckou krajinou pretkanou lesmi, lúkami a lazmi.

Do Oščadnice prichádzame už v podvečer. Cez Vyšný koniec začíname stúpať smerom na Raču. Po cyklotrase cez kysucké lazy a popri krásnej pútnickej kaplnke na Zadedovej-Príslope už za súmraku dorážame k chatám na Rači. V chate Plemenár nás už čakajú. Nasleduje dobrá večera, posedenie, nočné výhľady na Čadcu a Kysuce. Dnešná etapa merala 57 km so stúpaním 1 510 m.


Cez Veľkú Raču z Kysúc na Oravu

Od chát na Rači pomaly ale isto šliapeme na Veľkú Raču, najvyššie miesto Kysúc. Vyššie sa ocitáme v hustom poraste čučoriedok. Sú veľké, šťavnaté a osviežujúce. Chodník je miestami veľmi kamenistý, od našej poslednej návštevy sa podstatne zhoršil. Niektoré úseky bicykle len tlačíme, i keď sklon nie je veľmi strmý. V závere už v sedle dosahujeme plochý vrchol Veľkej Rače. Nachádza sa tu veľký drevený kríž a je tu aj niekoľko stanov. Sme tu pomerne skoro predpoludním, je však sobota a už je tu pomerne rušno. Vychádzame na malú drevenú rozhľadňu, kde sú osadené nádherné panoramatické výhľadové fotky s popismi na všetky svetové strany. Na chvíľu zastavujeme na Chate Wielka Racza, ležiacej tesne pod vrcholom na poľskej strane. Je tu hodne ľudí, takže len krátke osvieženie a hybaj ďalej po kysuckobeskydskej hrebeňovke.

Slovensko-česko-poľské pomedzie

Pravým horským terénom s výhľadmi na poľské Beskydy i Malú Fatru schádzame do sedla Zubritá. Za ním prechádzame cez krásnu horskú lúku s výhľadmi a tešíme sa z peknej hrebeňovky. Neskôr sa však charakter chodníka miestami mení na veľmi kamenistý, a tak bicykle občas tlačíme dokonca aj dole kopcom. Stretávame dosť turistov aj zopár cyklistov a obdivujeme pár na elektrobicykloch, ktoré v tomto teréne vzhľadom na ich váhu sotva uľahčia „cykloturistiku“.

Za Kikulou v sedle Priehybok nás upúta farebná tabuľa s textom: „Chata na konci sveta, 4 km“. Tá nás definitívne zláka, a tak opúšťame beskydský hrebeň. Po obnovenej, sprvu strmej lesnej ceste smerujeme na tento „koniec sveta“. Sprevádzajú nás pekné výhľady na Kysuce i oba Rozsutce. Chata na konci sveta pôsobí ako oáza na kysuckých samotách. Nachádzame tu prívetivé i pekné prostredie a vytúžené potuženie. Cez časť Vychylovka-Koleno schádzame do údolia Vychylovky. Naša trasa ďalej vedie cez Múzeum kysuckej dediny – skanzen. Cesta nás serpentínami privedie do sedla Demänová (Beskyd). Stojí tu vrcholová stanička unikátnej kysucko-oravskej železničky.

Ocitáme sa už na Orave. Príjemným zjazdom s peknými výhľadmi na kopcovitú Oravu s lazmi sa dostávame do Oravskej Lesnej. Odtiaľ pohodlne po lesnej asfaltke sa cez sedlo Hoľa prehupneme do Zázrivej, cieľa štvrtej etapy. Dnes naše „železné kone“ prešli 52 km a vystúpali 1 190 m.

Cez kopce z Oravy na Liptov

Posledný, piaty deň putovania pokračujeme z veľkej rázovitej obce Zázrivá cez jednu z jej malebných častí Plešivá smerom na východ. Opäť má byť horúci letný deň, avšak v tôni pekného lesa po mierne stúpajúcej ceste sa nám ide veľmi fajn. Výhľady na zázrivský kopcovitý chotár nám spríjemňujú výstup. Ideme po značenej cyklotrase, ktorá sa pod hrebeňom lomí ostro doľava. Krátkym strmým úsekom sa dostávame na východnú stranu hrebeňa Oravskej Magury.

Pod dozorom Veľkého Choča

Po dobrej lesnej ceste cez malebnú Istebniansku dolinu, miestami, žiaľ, zbavenú normálneho lesa, schádzame do Istebného. Tu už pociťujeme páľavu horúceho letného dňa. Cestičkami a mostíkmi cez rieku Orava sa dostávame do osvedčenej Koliby v Dolnom Kubíne, kde obedujeme.

V horúcom popoludní stúpame na „kubínsku“ hrebeňovku, vedúcu Oravskou vrchovinou, a smerujeme ku Kaplnke sv. Vendelína a do Malatinej. Po strmšom výšľape putujeme po nádhernej mierne zvlnenej krajine s výhľadmi na všetky strany. Kde oko dovidí, rozpriestierajú sa kopce, doliny, lesy a lúky malebnej Oravy. Panoramatické výhľady sú nielen pekné, ale i povznášajúce. Dominuje blízky Veľký Choč, na západe Oravská Magura a Malá Fatra s Veľkým a Malým Rozsutcom, na severe Oravské Beskydy s Babou horou a v smere jazdy na východe Západné Tatry. Krásne Slovensko!

Na plošine Svorad

Po občerstvení v Malatinej ideme zvážnicou popod Pravnáč na malebnú plošinu Svorad. Stojí tu obnovená koliba, tzv. filmová Pajta. Slnko je už nižšie a osvetlené kopce dostávajú osobitý nádych. Cez Veľké Borové schádzame do Kvačianskej doliny a cez Oblazy po miestami hodne kamenistej cyklotrase prichádzame do Kvačian. Tu nevynecháme zastavenie v miestnom pivovare.

Deň sa chýli ku koncu a keďže chceme stihnúť vlak do Košíc, tak sa do Liptovského Mikuláša presúvame najrýchlejšou cestou. Dnešná posledná etapa bola najdlhšia: merala 76 km pri stúpaní 1 515 m. Tu pri Váhu končíme Karpatiatour 2022. Vivat Karpatiatour 2023!

Stúpanie na Veľkú Raču

Trasa: Považská Bystrica – Veľký Javorník – chata Sněžná (nocľah) – Lysá hora – Visalaje – chata Kamenitý (nocľah) – Gírová – Hrčava – Chaty na Rači (nocľah) – Veľká Rača – Oravská Lesná – Zázrivá (nocľah) – Oravská Magura – Malatiná – Svorad – Kvačianska dolina – Liptovský Mikuláš. Celkovo 304 km a 7 305 m stúpania (denný priemer 61 km + 1 461 m).
Karpatiatour 2022 viedla cez pohoria: Javorníky, Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Oravská Magura, Malá Fatra, Oravská vrchovina a Chočské vrchy (spolu desať pohorí).
Trasa: http://www.cykloserver.cz/f/2154294859/

Foto: Karol Mizla

Mohlo by sa Vám tiež páčiť