Zvyšky ruín niekdajšieho stredovekého hradu sa nachádzajú na severozápadnom výbežku strmého kopca Hrádek v nadmorskej výške 630 m. Miesto hradu je od rovnomennej obce vzdialené približne dva kilometre lesnou cestou. Hrad je z väčšej časti skrytý v hustom poraste lesa a nie je hneď viditeľný, avšak po príchode na miesto je možné zbadať konzerváciu hradných múrov.
História
Nepatrné zvyšky hradu umiestneného hlboko v lesoch vypovedajú o význame jeho vybudovania v stredoveku. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1330, no predpokladá sa, že vznikol už v polovici 13. storočia ako kráľovský majetok slúžiaci pravdepodobne na poľovačky. Preto sa s jeho budovaním začalo v horskom prostredí mimo miestnej usadlosti.
Z 9. augusta roku 1330 pochádza prvá zmienka o hrade, ktorý v tomto čase vlastnila významná šľachtická rodina Drugetovcov. V uvedenom dátume sa na hrade Šariš prerokúval stav majetkov po zosnulom šľachticovi Viliamovi Drugetovi. Hrad Sokoľ je v testamente spomenutý pravdepodobne ako meradlo veľkosti spravovaného majetku Drugetovcami, spoločne s dnes už poľským hradom Nedeca (Niedzica). Zaujímavosťou je, že v tomto testamente sa iné hrady nespomínajú. Autor listiny mal zaiste za cieľ poukázať na veľkosť spravovaného územia Drugetovcami v tretej dekáde 14. storočia.
Ďalšie informácie o hrade pochádzajú z rokov 1333 až 1338. Z tohto obdobia nás pramene informujú o kastelánovi hradu, ktorým bol istý Pouč Piskaroš. Medzi jeho prioritné úlohy bolo starať sa o chod hradu v neprítomnosti jeho majiteľov. V roku 1342 sa opätovne delili majetky medzi Drugetovcami a hrad získal do svojho majetku brat Viliama Drugeta, Mikuláš I. Ten v tomto čase zastával významné politické a mocenské úrady v Uhorsku ako župan Užskej, Zemplínskej a Turčianskej stolice a zároveň bol tiež vychovávateľom kráľovských synov Ľudovíta I. a Andreja. Hrad spravoval počas svojej existencie rozsiahle panstvo, do ktorého patrili usadlosti: Sokoľ, Kostoľany nad Hornádom, Malá Vieska, Tepličany, Rokycany, Biskád (zaniknutá usadlosť neznámej polohy), Ružín, Malá Lodina a Veľká Lodina.
Podľa listiny z roku 1423 mali hrad a dedina Sokoľ svoje opodstatnenie v rámci celého panstva predovšetkým z obchodného hľadiska. V obci sa platilo mýto za drevo na stavbu pltí, ktoré sa plavili po rieke Hornád. V stredovekom Uhorsku bolo bežnou záležitosťou, že sa toky riek využívali na prepravu rôzneho tovaru.
Na prelome 14. a 15. storočia sa hrad dostal do rúk gemerských Bubekovcov, ktorí ho zakrátko vymenili za iný hrad na Tekove. Výmenou hradov a panstiev Sokoľ a Hrušov sa zmenili pomery hradných pánov voči spravovanému územiu. V roku 1405 vyhlásil kráľ Žigmund hrad za kráľovský majetok, ktorý spravovali kráľovskí kasteláni. Avšak už v roku 1429 kráľ daroval hrad obyvateľom Košíc, ktorí ho mali za úlohu v čo najkratšom čase zbúrať. Vykonanie tejto úlohy potvrdzuje aj listina kráľa Vladislava z roku 1440, uvádza sa v nej, že hrad Sokoľ je zbúraný (castrum dirutum est). Keďže architektúra hradu sa v priebehu storočí do značnej miery nemenila, môžeme predpokladať, že hrad už nebol obnovený a niekdajšie hradné panstvo bolo spravované z iného miesta.
Architektúra
Hrad bol vybudovaný na homoľovitom vrchu s maximálnou dĺžkou 60 metrov a dosť úzkou šírkou 8 – 10 metrov. Na západnej strane hradného kopca stála kruhová veža (1) s vnútorným priemerom tri metre. Táto stavba bola vbudovaná do čela hradného areálu a mala zabezpečovať ochranu hradu zo západnej strany. Na tomto mieste svah hradného kopca naďalej stúpa k Vysokému vrchu, ktorého vrchol dosahuje výšku 851 m. Keďže stavitelia hradu predpokladali, že práve táto svetová strana umožňovala nepriateľovi ohroziť hrad, pred spomínanú kruhovú vežu vysekali do skaly šijovú priekopu s hĺbkou sedem metrov a dĺžkou 30 metrov.
Z kruhovej veže sú viditeľné torzá múrov obvodovej hradby (2), ktorá obopínala celý hradný areál v nepravidelnom tvare. Zo severnej, južnej a západnej strany nádvoria stáli popri hradbe a oproti sebe vybudované dve pravdepodobne obytné stavby (3). Približne v stredovej časti areálu stála štvorcová hranolová veža (4), ktorá strážila hlavný vstup do hradu (5). Ten bol zaiste chránený padacím mostom, ktorým sa vstupovalo do predhradia s obytnou funkciou (6).
V severovýchodnej časti areálu sa z vonkajšej strany nachádza do skaly vyhĺbená chodba s dĺžkou 40 metrov. Mohla slúžiť ako sklad hospodárskeho materiálu alebo v prípade nebezpečenstva aj ako možné východisko z hradu. Táto chodba však nebola dokončená, keďže sa stráca v strednej časti hradu.
Na východnej strane od štvorcovej veže bola obytná časť hradu s vlastným nádvorím (6). Na tomto mieste bola postavená budova, ktorá mohla mať funkciu paláca (7). Vo východnej časti hradného areálu stála zaiste ešte jedna budova, ktorá slúžila hospodárskym účelom (8). O predpokladanej ostatnej zástavbe hradu je možné informovať len po realizácii archeologického a historického výskumu.
Z drobného archeologického výskumu sa na hradnej lokalite našli predmety z doby laténskej (mladšej doby železnej). Z denných predmetov využívaných v stredoveku sa na mieste obytných budov našli nálezy keramiky, strelky do kuší a predmety dennej potreby z 12. a 13. storočia, hroty šípov a tiež fragment freskovej výzdoby hradu. Za azda najhodnotnejší predmet z miesta hradu môžeme považovať nález mince – denára Bela IV. z 13. storočia.
Archeologický výskum z roku 2022 priniesol výnimočný objav. Na mieste hradu bola objavená ďalšia minca vyrazená pri príležitosti svadby kráľa Karola Róberta s Alžbetou Poľskou. Minca je vzácna predovšetkým preto, že ich bol vyrazený malý počet. Tieto mince dostali do daru len tí šľachtici, ktorí sa zúčastnili priamo kráľovskej svadby. Je teda možné predpokladať, že istý účastník tejto kráľovskej svadby mohol istý čas pobývať na hrade Sokoľ. Aj tento výnimočný nález dokumentuje významnosť tohto miesta a jeho majiteľov.
foto: Tomáš Grančay
